7 min Mnoho rodičov považuje za samozrejmé mať bábätko v prvých mesiacoch života vo vlastnej spálni. Navyše, v období dojčenia je to pre mamičku aj praktické, keďže premiestňovanie sa zo spálne do izbičky niekoľkokrát v noci by bolo dosť únavné. Skôr či neskôr však spoločné spanie v jednej miestnosti začne byť pre rodičov aj ich dieťa pomerne obmedzujúce.
Dôležitosť spánku nemožno brať na ľahkú váhu, pretože hrá veľkú úlohu pri správnom fyzickom aj psychickom vývine dieťatka. Spánok však nemožno zanedbávať ani v prípade rodičov, pre ktorých je zdrojom energie do každého nového dňa.
Populárnym riešením u nás je detská postieľka či kolíska, ktorá je dočasne umiestnená v rodičovskej spálni. Mamička aj otecko tak majú vlastný priestor na oddych a zároveň dohľad nad maličkým novorodencom.
Vo vlastnej izbe odmalička?
Je zaujímavé, že západná civilizácia je viac navyknutá oddeľovať súkromný priestor rodičov od toho detského. Niektoré národy, napríklad Francúzi, umiestňujú novorodencov do ich vlastných izbičiek už odmalička, často už po šestonedelí. Najmenší si takto zvyknú na vlastný priestor už v ranom veku a neskôr nemusia absolvovať psychicky náročný presun do detskej izby.
Na druhej strane je to komplikovanejšie z hľadiska dojčenia či choroby potomka. Niektorí psychológovia odporúčajú, aby ste toto riešenie volili v prípade, že detská izba sa nachádza v blízkosti rodičovskej spálne.
U niektorých ratolestí sa prvé pokusy osamostatniť sa od mamičky prejavujú už v období poldruha roka až troch rokov. Samozrejme, všetko je úplne v poriadku, keď to vaše dieťa pocíti oveľa neskôr. Ak k takejto zmene dôjde v čase, keď na to drobec nie je pripravený, môže to mať vážne psychické následky. Dieťa neraz reaguje úzkostlivo, prestrašene, ale aj agresívne či neuroticky.
Zo psychologického hľadiska by ste presun do vlastnej detskej izby mali zrealizovať ešte predtým, než váš anjelik pôjde do školy, teda najneskôr vo veku 6 rokov.
Nesnažte sa odkladanie tejto zmeny vo vašej rodine ospravedlňovať tým, že veľa pracujete, a preto chcete so svojím dieťaťom tráviť čo najviac času, a to aj ráno po prebudení. Usilujte sa, naopak, nájsť si dostatok spoločných chvíľ na hru či rozhovor so svojím malým princom či princeznou vo chvíľach, keď to môže naozaj oceniť. Zapamätajte si – spánok by mal patriť jedine vášmu dieťaťu, po prebudení môže ľahko dobehnúť ku vám do postele.
5 dôvodov, prečo by deti mali spať samé
- Keď nechávate dieťatko spať s vami v spálni, oberáte jeho aj seba o kvalitný spánok. Drobec totiž rastie a čím je väčší, tým viac sa vzájomne okrádate o pohodlie v posteli. Zároveň je čoraz horšie zladiť jeho aj váš spánkový režim.
- Prekonať strach z tmy, strašidiel či vymyslených zlodejov a spinkať cez noc vo vlastnej izbe aj bez vašej prítomnosti dodá vášmu dieťaťu obrovskú dávku sebadôvery, pomôže mu spoliehať sa na seba a prekonávať ešte väčšie prekážky v živote. Aby ste tento pocit uňho podporili, nezabudnite ho pochváliť, ako dobre to zvládlo.
- Deti sa rady vzájomne porovnávajú. Spať sám v izbičke je hrdinské. Naopak, drobci, ktorí stále spávajú pri svojich rodičoch, sa pred kamarátmi neraz cítia vnútorne zahanbení a menejcenní.
- Spánok vo vlastnej izbe pripravuje dieťa na ďalšie veľké kroky, napríklad na dni strávené mimo domova. Ak sa váš chlapček či dievčatko nevedia od vás odpútať, výrazne to obmedzuje jeho možnosti nových kamarátstiev a dobrodružstiev v budúcnosti.
- Vaše dieťa to naučí aj to, že rodičia tiež potrebujú súkromie – spálňa je priestorom dospelých, zatiaľ čo detská izba je jeho vlastným teritóriom.
Ako spraviť prvý krok?
Hoci máte vnútorný strach, ako vaše dieťa presun do vlastnej izbičky zvládne, nikdy ho nedávajte najavo. Je dôležité, aby ste svoju ratolesť utvrdili v tom, že jej dôverujete.
Ak sa rozhodnete pre zmenu, buďte trpezliví a postupujte bez toho, aby ste poľavili. Zásadnou chybou je, ak plačúce dieťatko znova presuniete do rodičovskej postele. Hoci si v tej chvíli myslíte, že mu pomáhate, z dlhodobého hľadiska celú traumu iba predlžujete. Psychológovia tvrdia, že návratom k spoločnému spánku v jednej izbe či v rodičovskej posteli svoje dieťa iba utvrdíte v jeho obavách, podlomíte jeho sebadôveru a každý ďalší pokus bude ešte horší.
Ak začne dieťa v noci kričať, choďte ho skontrolovať, utíšte ho, objímte, prípadne s ním zostaňte chvíľku v izbičke, aby ste ho uistili, že ste vždy nablízku a všetko je v poriadku. Potom sa však opäť vráťte do spálne.
V preklenovacom období sa vám v detskej izbe môže zísť rozťahovací gauč alebo prístelka – práve pre prípad, že by ste tam v prvých dňoch potrebovali stráviť nejakú chvíľku s dieťatkom, napríklad aj počas dojčenia. Oceníte to aj vtedy, ak váš drobček ochorie a vy budete musieť urobiť výnimku a presunúť sa na celú noc k nemu.
Netlačte na dieťa, ale motivujte ho
Dobrou príležitosťou, ako dieťaťu predstaviť vlastnú izbičku, je sťahovanie sa do nového bytu alebo domu. Často k nemu dochádza práve v dobe, keď priestor pôvodného mladomanželského bytu začne byť aj s dieťatkom pritesný. V rámci sťahovania však drobec najľahšie prijme novú situáciu, pretože bude novinkou pre všetkých členov rodiny.
Ak však takúto príležitosť nemáte, vymyslite správnu motiváciu – tou môže byť jeho vlastná detská izba. Dieťatku treba v prvom rade vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré preň bude zároveň príjemné a lákavé. Nezabudnite mu tiež vysvetliť, prečo je skvelé mať vlastnú miestnosť na hranie aj spanie.
Deťom veľmi pomáha, ak ich zapojíte aj do zariaďovania ich prvej izbičky. Dovoľte im, aby si samé vybrali všetky detaily – farbu, doplnky či samotnú postieľku. O tom, ako zariadiť detskú izbu, sa dočítate aj v našom článku.
Z hľadiska bezpečnosti je podstatná kvalitná posteľ, ktorú na začiatku môžete vybaviť zábranou alebo bezpečnostnou ohrádkou. Ak je dieťatko ešte menšie, môžete mu zaobstarať monitor dychu. Nikdy do postele neklaďte príliš veľa vankúšov či veľké a ťažké prikrývky, do ktorých by sa mohlo zamotať.
Najmenším veľmi pomáha aj to, ak im v noci necháte poodchýlené dvere či zapnuté tlmené svetlo, ktoré v tme predstavuje oporný bod. Lampička môže mať podobu nejakého zvieratka, veselých farebných guliek, hviezdičiek a pod. Rovnako príjemnú atmosféru vytvárajú aj hračky do postieľky, ktoré vydávajú rôzne melódie a pomôžu najmenším ľahšie zaspať.
Dieťa zásadne nepresúvajte do vlastnej izby, ak je práve choré alebo mu idú zúbky. Rovnako ani v dobe, keď ho odstavíte od dojčenia. Stresujúci zážitok z nového prostredia by sa mohol znásobiť a vyvolať traumu.
Tipy a triky skúsenejších rodičov
Ak nechcete ísť na deti príliš zhurta, skúste ich prvé dni nechať v izbičke počas poludňajšieho spánku. Vaši drobci si tak ľahšie zvyknú na oddych bez rodičov a v noci sa nebudú v známom prostredí tak veľmi báť.
Ak neviete, ako dieťa presvedčiť, aby zakaždým neskončilo vo vašej manželskej posteli, skúste staviť na plyšových kamarátov. Presvedčte ho napríklad, že „plyšáci“ by si priali, aby s nimi spalo v izbičke, pretože sa v noci boja a potrebujú ochrancu.
Ak si váš drobec bude nosiť hračky do manželskej postele, povedzte mu, že to jeho malým kamarátom prekáža – veď je predsa jasné, že sa nechcú tlačiť v jednej posteli s „dospelákmi“, ktorí navyše strašne chrápu.
Využite detskú predstavivosť, ktorá pracuje na plné obrátky, či už ide o strach alebo nadšenie. Detičkám nahovorte, že majú v izbičke dobré víly, rozprávkových hrdinov či verných anjelov, ktorí ich strážia a ochránia pred všetkými strašidlami. Verte, že drobci sú ochotní uveriť aj dobrým predstavám, nielen tým zlým. :-)
Ak poznáte trik, ktorý fungoval v prípade vašich ratolestí, určite sa s našimi mamičkami nezabudnite o svoje skúsenosti a príbehy podeliť!
