Neviete sa dočkať dňa, kedy dáte raz a navždy zbohom únavnému prebaľovaniu a plienkam? Naučiť sa chodiť a najmä pýtať na nočník je v živote dieťatka, ale aj jeho rodičov, obrovským míľnikom. Prinášame vám užitočné rady, ktoré urýchlia tento proces a uľahčia život deťom aj rodičom.
Všetci rodičia by si na začiatku “odplienkovania” mali uvedomiť, že neexistuje učebnicový vek na to, kedy sa deti majú naučiť chodiť na nočník. Každé dieťa napreduje vlastným tempom a samo dá najavo, že prišiel jeho čas. Vy ako rodič musíte tieto znaky sledovať - môže to byť vo veku 18 mesiacov, ale aj v troch rokoch. Nasledujúce rady vás na túto životnú etapu dôkladne pripravia.
Vyzbrojte sa trpezlivosťou
Trpezlivosť je počas výchovy kľúčovou vlastnosťou, ktorá sa vám zíde aj počas tréningu na nočník. Možno vás nepoteší fakt, že učenie sa na nočník môže trvať aj rok. Prechod z plienok na používanie toalety nie je rýchly proces a už vôbec nie je plynulý. Ešte predtým, ako sa dieťa začne zakaždým pýtať na nočník, musí prejsť inými vývinovými úrovňami. Musí sa naučiť komunikovať, vyjadrovať svoje potreby a musí si byť vedomé svojich telesných pocitov.
Ak už máte s učením na nočník skúsenosti, určite viete, že dieťa spočiatku nevie odhadnúť, koľko času potrebuje, aby vykonalo potrebu na nočníku. Od vyslovenia potreby po jej uskutočnenie môže prejsť niekoľko minút, ale môže to byť iba chvíľka, počas ktorej sa dieťa nestihne vyzliecť a pohroma je na svete. Bude preto chvíľu trvať, kým sa zosúladia všetky tieto vývojové oblasti a dieťa zvládne chodenie na nočník na výbornú.
Je viac než pravdepodobné, že s dieťatkom budete k nočníku chodiť každých 10 minút a “posedíte” si tam s ním ďalších 15-20 minút. Často zrejme pôjde o planý poplach, ale to vopred nemôžete vedieť, preto pýtanie sa na toaletu nepodceňujte. Cikanie je zväčša rýchle, no kakanie zaberie nejaký čas a môže trvať naozaj dlho. Niektorí rodičia tento čas využívajú na rôzne hry alebo čítanie, aby bolo čakanie zábavnejšie.
Chce to rutinu
Kľúčom k úspechu tohto procesu je konzistencia, pravidelnosť a rutina. Rodičia majú vyskúšané mnohé spôsoby a opäť platí to, že u každého dieťaťa funguje niečo iné. Niektorí rodičia nedajú dopustiť na pravidelné návštevy nočníka v 30-minútových intervaloch a motivujú svoje deti hodinkami, ktoré im pripomenú, že už je čas.
Vyskúšať môžete aj rutinu večernej hygieny. Počas napúšťania vane posaďte svojho drobca na nočník a prúd vody vychádzajúci z vodovodného kohútika možno spustí cikanie. Nemusíte čakať až do večera - motiváciu prúdom vody môžete vyskúšať aj počas umývania riadu po raňajkách alebo pri iných činnostiach spojených s tečúcou vodou. Nezabúdajte však na pravidelnosť, ktorá nakoniec prinesie ovocie. Posaďte deti na nočník niekoľkokrát do dňa a jeden takýto výlet určite bude úspešný.
Nezabudnite na odmeny
Deti majú rady odmeny, o tom niet pochýb. Niektorí rodičia nedajú dopustiť na čokoládové bonbóny, iní radšej odmeňujú mincami do prasiatka. Ďalším sa osvedčili nálepky alebo odznaky, ale aj hračky. Nie všetci rodičia a odborníci súhlasia s takýmto systémom, ale frustrácia mamičiek a oteckov si niekedy pýta aj takéto riešenia. Na začiatok môžete vyskúšať špeciálny nočník s melódiou, ktorá sa ozve zakaždým, keď na dno nočníka niečo dopadne. Deťom často stačia aj maličkosti a hudba ako odmena za vykonanú potrebu je zároveň skvelou motiváciou.
Odmenou, ktorá vás nebude stáť nič, je aj pochvala za každú dobre odvedenú prácu. Nekrčte nad nočníkom nos a vyhnite sa vyhláseniam typu "Fuj, to smrdí" - to zaúčinkuje presne opačne a deti môže úplne zabrzdiť. Chváľte deti slovami, tlieskajte a usmievajte sa. Slová majú skutočnú moc a v prípade chodenia na nočník nimi netreba šetriť. Vety ako “Ty si ale šikovný/šikovná! Skvelé, dokázal/dokázala si to!” niekedy dokážu deti povzbudiť viac ako sladká odmena.
Vyberte vhodné miesto
Možno budete v pokušení preskočiť fázu chodenia na nočník a rovno nainštalujete na toaletu detskú redukciu. K nej však budete potrebovať schodíky, pretože dieťa nie je dosť vysoké, aby sa bez nich posadilo, čím sa celý proces natiahne a ľahko môže dôjsť k nehode. Nočník je v prípade odplienkovania naozaj najlepším pomocníkom. Môžete ho umiestniť kdekoľvek v domácnosti. Deťom najviac vyhovujú miesta, na ktorých sa zdržiavajú najčastejšie - detská izba, obývačka či kuchyňa.
Nočník môže mať dieťatko položený hneď pri posteli a posadí sa na neho bezprostredne po prebudení a tesne pred spaním. Miestnosť s hračkami (či už je to detská izba alebo obývačka) je tiež ideálnym miestom. Polohu nočníka môžete posúvať stále bližšie a bližšie ku kúpeľni, až ho nakoniec vymeníte za redukciu na toaletu a v závere sa zbavíte aj tej. Vždy však myslite na kľúčovú vlastnosť - trpezlivosť.
Chlapci vs. dievčatá
Dospelí vedia, že muži a ženy cikajú inak, no tento rozdiel môže deti zbytočne znervózniť a spôsobiť zaváhania. Aj v prípade chlapcov začínajte trénovať chodenie na nočník posediačky. Váš syn sa tak nebude musieť zamýšľať nad tým, či si musí sadnúť alebo ostane stáť, čím sa ušetria drahocenné sekundy, ktoré môžu rozhodnúť o nehode.
Až neskôr, keď sa chlapci naučia chodiť na nočník bez problémov, začnite s cikaním postojačky. S tým bezprostredne súvisí správne mierenie, ktoré je často problémom. Premeňte však túto “úlohu” na hru - nakvapkajte do nočníka alebo do záchodovej misy potravinárske farbivo a sledujte spolu so synom, ako sa mení jeho farba pri kontakte s prúdom moču. Vyskúšať môžete aj rôzne kolieska, ktoré musí syn trafiť - toto však odporúčame pri močení do nočníka, nechcete predsa upchať záchod. Možností na trénovanie cikania v stoji je množstvo a ako vhodná “obeť” poslúži aj mužský vzor, od ktorého chlapec okopíruje správnu techniku.
Zatočte s detskou psychikou
Napadlo vám niekedy, že existuje aj strach z chodenia na toaletu? A vyskytuje sa častejšie, ako by ste si možno mysleli. Týka sa najmä veľkej potreby - niektoré deti si totiž myslia, že pri jej vykonávaní zo seba vytlačia časť vlastných vnútorných orgánov. Ak sa na to pozriete z pohľadu detskej logiky, dáva to zmysel. Vysvetlite deťom, o čo v skutočnosti pri veľkej potrebe ide a ako pomôcku použite ilustrované detské knihy o anatómii ľudského tela alebo rozprávky.
Nie vždy je však problémom strach. Niekedy je to proste detská povaha, vďaka (alebo kvôli) ktorej deti odmietajú robiť to, čo od nich rodičia očakávajú. Využite vo svoj prospech reverznú psychológiu, tá dokáže zázraky: “Necikaj do nočníka ako veľké dievča/veľký chlapec. Radšej použi plienku, veď my predsa milujeme plienky a prebaľovanie!” Vo vašom prípade možno zafungujú iné zázračné vety, ale podstatu ste určite pochopili. Deti totiž z princípu robia presný opak toho, čo od nich rodičia chcú.
Sú deti, ktoré začnú nočník používať zo dňa na deň, iným to trvá celých 365 dní. To, čo platilo pri prvom dieťati, nemusí platiť aj pri druhom, preto sa vyzbrojte trpezlivosťou, veselým nočníkom a povzbudivými slovami.