Starší pán s veľkou bielou bradou a v červenom oblečení - aj takto jednoducho by deti vedeli opísať Mikuláša, ktorý im každý rok nadelí poriadnu kopu sladkostí a ovocia. Mnohé z nich však vôbec netušia, kto to vlastne Mikuláš je a odkiaľ sa každý rok presne v rovnaký deň v roku zjaví. Tušíte to aspoň vy?
Mikuláš je známy rozdávaním sladkostí, no tým, prečo ho vlastne všetci oslavujeme, je známy oveľa menej. Okolo 6. decembra sa usporadúvajú besiedky v škôlkach a vystúpenia v školách. Všade zavíta Mikuláš a za každú básničku či pesničku dá deťom odmenu. Takto nejako vyzerá mikulášska tradícia, ako ju poznáme dnes. Odkiaľ však prišiel Mikuláš?
Tri legendy
Postava svätého Mikuláša je opradená legendami, ale predsa sa zachovali aj nejaké fakty. Sv. Mikuláš bol biskupom v Myre, mestečku na území dnešného Turecka. Vykonával dobré skutky a pomáhal ľuďom v núdzi. Najznámejšia legenda hovorí, že do okna v jednom príbytku dal mešec peňazí a zabezpečil tak trom dcéram istého otca dobrých ženíchov. Práve odtiaľto pochádza jedna najmilšia tradícia, ktorú deti s radosťou dodržiavajú dodnes - položia si čisté čižmičky do okna a čakajú na to, čo tam ráno nájdu.
Svätý Mikuláš je aj patrónom námorníkov, k čomu sa viaže ďalšia legenda. Podľa tej zachránil troch námorníkov na rozbúrenom mori, ktorých zastihla búrka, hromy a blesky. Hovorí sa, že ich dokonca vzkriesil k životu.
Tretia legenda o svätom Mikulášovi má v sebe takisto číslo tri. Podľa nej Mikuláš opäť zachránil troch mladíkov, ktorí boli ubytovaní v hostinci. Hostinský pán ich však chcel zabiť, a to tak, že ich uložil do sudov a zatvoril ich tam. Ako sa zdá, Mikulášovi je veľmi blízke číslo tri. Nie nadarmo sa na obrazoch veľmi často zobrazuje s tromi mešcami alebo tromi sudmi. Ale prečo sa oslavuje 6. decembra?
Mikuláš, čo nám dáš?
Aj napriek tomu, že Mikuláš (podľa historických zápiskov mal aj mená ako Ágios, Nikólaos, Mikola) pochádzal bohatšej rodiny, sláva mu nestúpla do hlavy, práve naopak. Jeho rodičia mu po smrti zanechali všetok majetok a Mikuláš sa rozhodol, že bohatstvo rozdá chudobnejším. Samozrejme, že v tom čase nešlo o sladkosti, z tých by sa obdarovaní chudobní nenasýtili.
Tradícia rozdávania sladkostí sa rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky. Druhá možnosť je tá, že prišla z Nemecka. Práve tam sa deň sv. Mikuláša spájal s hrou na biskupa a táto hra sa neskôr presunula na 6. decembra. Predtým to však bola iná jedna noc v roku, počas ktorej sa detičky prezliekali za biskupa z Myry, teda svätého Mikuláša. A tento dátum sa zachoval až do dnešných čias. A ešte jedna zaujímavosť - Mikuláš ako ho poznáme dnes získal svoju podobe kde inde ako v Spojených štátoch. Do červeného kostýmu a bielej brady ho obliekol v roku 1931 americký koncern Coca-Cola.
Mikulášska básnička
Mikuláš nedával nič zadarmo, to iste všetky deti vedia. Všetci obdarovaní si museli odmenu zaslúžiť. Keď vás tento rok opäť navštívi Mikuláš s vrecom plným dobrôt, budú vaše deti pripravené.
Vitaj, vitaj, Mikuláš,
čo v batohu pre nás máš?
Cukríky i čokoládky
a či dáky perník sladký?
Celý rok sme poslúchali,
aj si uši umývali.
Žiaden z nás sa nebil veru,
na kolene nemal dieru.
Tak ako sme sľúbili,
všetci sme sa ľúbili.
Rýchlo, rýchlo rozbaľ vrece,
nikto z nás už čakať nechce.