Ako s deťmi hovoriť o smrti?

S blížiacim sa Sviatkom všetkých svätých si mnohí rodičia trápia tým, ako sa s deťmi rozprávať o strate blízkej osoby. Návštevy cintorínov, kladenie vencov, modlitby a zapaľovanie sviečok v deťoch prirodzene vyvolávajú mnohé otázky, ktorým sa netreba vyhýbať. Ako sa teda s deťmi rozprávať o smrti, pripraviť ich na stratu blízkej osoby a pomôcť im vyrovnať sa s ňou?

Rozhovory o umieraní a smrti nie sú jednoduché v žiadnom období života. Hovoriť otvorene a úprimne o strate blízkej osoby je náročné aj pre dospelých, ktorí chápu, že človek, ktorý zomrel, sa už nikdy nevráti. Pre deti môže byť smrť mätúca, najmä ak sa o nej hovorí ako o strate. Strata je totiž v mysliach detí zapísaná ako niečo, čo sa dá opäť nájsť alebo sa vráti, no smrť je trvalá a nevyvrátiteľná. Pomôžte deťom prekonať toto náročné obdobie a naučte sa odpovedať na všetky otázky.

Každý smútok je iný

Reakcia dieťaťa na smrť blízkej osoby, ale aj domáceho miláčika, je rôzna a bude sa líšiť aj v závislosti od veku detí a predchádzajúcich životných skúseností. Svoju úlohu zohráva aj povaha a schopnosť detí pochopiť veci, ktoré nie sú fyzicky prítomné a ktoré nemôžu vidieť, chytiť či počuť.

Najmenšie deti (spravidla do piatich rokov) nechápu koncept smrti, preto zrejme nebudú plakať a nebudú vám klásť žiadne otázky. Deti nedokážu pochopiť, že smrť je trvalá a môžu sa opakovane pýtať, kedy sa zosnulá osoba vráti. Samozrejme, všetko závisí od toho, ako často s danou osobou trávili čas. Ak zomrie niekto, s kým žili v jednej domácnosti alebo ho/ju vídali pomerne často, môže dôjsť k regresu vo vývoji. Deti sa môžu opäť začať pomočovať, môže sa vrátiť separačná úzkosť, ale môžu nastať aj iné zmeny v správaní, ktoré doteraz neboli prítomné. Takéto vyrovnávanie sa so smrťou blízkeho je u najmenších detí bežné a spravidla sa vytratí po určitom čase.

Deti v mladšom školskom veku (ale aj veľmi vnímavé menšie deti) už začínajú chápať, že smrť je večná a keď raz niekto zomrie, nikdy sa nevráti. To však neznamená, že deti s týmto konceptom nebudú zápasiť. Priznať si neodvrátiteľnú stratu blízkej osoby je náročné aj pre rodičov, nieto ešte pre deti, ktoré veria v zázraky a rozprávkové konce. Deti môžu prejavovať svoj smútok hnevom, môžu sa uzavrieť do seba a prestať komunikovať. Budú sa báť, že začnú zomierať aj ďalší členovia rodiny a kamaráti a aj preto je dôležité hovoriť o tom, čo sa deje.

Dospievajúci a tínedžeri už chápu, že smrť je nezvratná a žiadny človek sa jej nevyhne. Mnohí sa v týchto situáciách snažia pochopiť, prečo sa tak deje a či existuje nejaký spôsob, ktorým by umieraniu zabránili. Reakcie detí v tomto veku budú rôzne. Niektoré deti budú smútiť nahlas, iné potichu, niektoré vás svojou reakciou prekvapia a samy budú oporou pre dospelých.

Smutné dieťa a plyšové hračka

Zdroj foto: Freepik

Ako oznámiť smutnú správu?

Bolesti a smútku sa pri oznamovaní úmrtia nevyhnete, preto začnite priamo. Povedzte dieťaťu, že dedko zomrel a vysvetlite mu, čo to znamená. Nápomocné môže byť jednoduché biologické vysvetlenie: jeho srdiečko prestalo biť, už mu nepracujú pľúca a bez toho nemôže dýchať a podobne.

Vysvetlite deťom, že keď niekto umrie, už viac necíti teplo a chlad, nie je hladný ani smädný a nič ho už viac nebolí. Dajte im jasne, ale citlivo najavo, že daná osoba sa už nikdy nevráti a už ju viac nebudete vidieť, hoci by ste si to aj vy veľmi želali. Ak sa vo vašej rodine zvykne hovoriť o odchode do neba, poprípade o reinkarnácii alebo iných spôsoboch posmrtného života, rozprávajte sa o tom.

Pokúste sa vyhnúť frázam ako “zaspal/a”, “odišiel/odišla”, “stratili sme ho/ju” či “Boh ho/ju chcel mať pri sebe”. Tieto výrazy sú jemnejšie a citlivejšie, no môžu viesť k nedorozumeniam a zbytočnému zmätku. Ak dieťaťu poviete, že babka zaspala, budú ju chcieť zobudiť, ak odišla, budú čakať, že sa vráti a ak mu poviete, že ste ju stratili, budú ju chcieť nájsť. Pri oznamovaní úmrtia sa vyhnite najmä prvej spomínanej fráze. Deti si môžu veľmi rýchlo spánok spojiť s umieraním, čo môže viesť k vzniku úzkosti pred spaním alebo dokonca k fóbii zo spánku.

Pomôžte si rozprávkami

Smrť je nevyhnutnou súčasťou života a tejto téme sa nevyhýbajú ani knihy, filmy a kreslené či animované rozprávky. Fantastický svet rozprávok je pre deti často ich vlastným svetom, v ktorom sa cítia najlepšie a ktorému rozumejú. Ak vašu rodinu zasiahla smrť blízkej osoby, nájdite knihy a rozprávky, ktoré sa tejto téme venujú.

Táto smutná téma je v detskej literatúre a knihách spracovaná citlivo a pomôže nielen deťom, ale aj vám. Budete mať šancu deťom ukázať, že smrť je prirodzená a stretne sa s ňou každý. Knihy a rozprávky vám ukážu spôsoby, ako sa spolu s deťmi vyrovnať so smrťou a ako sa naučiť žiť bez prítomnosti milovanej osoby.

Posledná rozlúčka

Vziať či nevziať dieťa na pohreb? To je otázka, ktorá rodičov naozaj potrápi. Najmenšie deti by mali ostať doma, no deti vo vyššom veku sa už možno samy budú pýtať, či môžu ísť. Nebráňte im v tom, no pripravte ich na to, čo sa bude na pohrebe diať. Bude tam množstvo ľudí, ktorí budú plakať a bude tam otvorená rakva, čo môže byť pre mnohé deti strašidelné. Mnohé obradné zvyky deťom zrejme nebudú dávať zmysel, čo môže prispieť k zmätku, ktorý už aj napriek tomu zažívajú.

Opýtajte sa ich, či si nechcú zosnulého uctiť radšej doma, napríklad zapálením sviečky, modlitbou alebo vytvorením spomienkovej knihy. Povedzte deťom, že na túto osobu nikdy nezabudnete a môžete sa o nej kedykoľvek porozprávať, zaspomínať si na spoločné zážitky, pozrieť si spoločné fotografie alebo ísť na cintorín.

Najčastejšie otázky a odpovede

Zomriem aj ja a ty? Prečo ľudia zomierajú? Kedy zomriem?

Odpoveď na túto otázku je aj nie je jednoduchá. Vysvetlite deťom, že všetko živé raz musí zomrieť. Platí to pre ľudí, zvieratká, ale aj rastliny. Môžete ich upokojiť tým, že väčšina ľudí je v čase smrti stará a že prežili pekný život a dosiahli všetko, čo chceli.

Čo sa stane, keď niekto zomrie? Kam idú ľudia, ktorí zomrú?

Pri odpovedaní na túto otázku sa môžete oprieť o vyššie spomínané biologické vysvetlenie smrti. Telo človeka prestane fungovať a nedá sa nijako opraviť. Niektoré deti zaujíma, čo sa stane s telom zosnulého človeka. V takomto prípade deťom vysvetlite, čo je to pohreb, aké obrady ho sprevádzajú a môžete tiež načrtnúť, že niektorí ľudia veria, že po smrti pôjdu do neba. Ak je vaše dieťa zvedavé, môžete sa ho takisto opýtať, či si myslí, že existuje život po smrti. Otvoríte tým zaujímavú diskusiu, ktorá môže pomôcť vyrovnať sa so všetkými pocitmi.

Môžeme zabrániť tomu, aby ľudia zomierali?

Jednoduchá odpoveď by bola nie, ale to deťom nemusí stačiť. Opäť im pripomeňte, že všetko živé skôr či neskôr umrie. So staršími deťmi sa môžete porozprávať o tom, že keď je niekto starý, smrti sa nevyhne, no sú situácie, kedy sa dá úmrtiu zabrániť. Na niektoré choroby existuje liečba, na iné sa zasa na výskume liekov intenzívne pracuje. Niekto svoj život vedome riskuje napríklad rýchlou jazdou na aute alebo nevhodným životným štýlom. Vysvetlite deťom, že niekedy sa dá smrti zabrániť, ale nikto sa jej nedokáže vyhnúť, keď príde čas.

Prečo plačeš? Prečo si smutný/smutná?

Smrť je citlivá téma, pre ktorú je plač prirodzený. Možno sa počas rozhovoru s dieťaťom rozplačete. Neskrývajte svoje pocity a deťom povedzte, že takisto cítite smútok a žiaľ, že vám dotyčný človek veľmi chýba a že všetky tieto pocity a prejavy smútku sú prirodzené. Uistite deti, že čoskoro budete v poriadku, ale takisto im povedzte, že na zosnulú osobu budete spolu často spomínať a občas budete chodiť na špeciálne miesto, kde všetci spomínajú na svojich blízkych.

Zdroj: