Hrubá motorika, jemná motorika, grafomotorika. Čo majú tieto pojmy spoločné a prečo sa v predškolskom veku tak často skloňujú? Čo je to vlastne tá grafomotorika a akú úlohu zohráva vo vývine dieťaťa? Odpovede na najčastejšie otázky a praktické cvičenia na rozvoj grafomotoriky nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Zjednodušene povedané, grafomotorika je zručnosť, ktorá je potrebná na kreslenie a neskôr na písanie. Znie to síce veľmi jednoducho, ale na to, aby sa dieťa naučilo písať, musí zvládnuť hneď niekoľko zručností, ktoré sú neoddeliteľne spojené. A trénuje už odmalička bez toho, aby o tom vedelo. Na to, aby dieťa perfektne ovládlo grafomotoriku a naučilo sa písať, musí prepojiť týchto 5 rôznych zručností:
- Vizuálno-percepčné schopnosti: schopnosť vidieť písmeno alebo slovo a priradiť mu význam. Dieťa vie na základe schopnosti vizuálnej percepcie rozlišovať farby, tvary, počet, veľkosť a vie sa orientovať v priestore. Vo veku 6 rokov dokáže určiť smer (vpred, vzad, zhora nadol), vie, ako sa listuje v knihe, vníma hĺbku a vie identifikovať zrkadlovo obrátené predmety.
- Ortografické kódovanie: schopnosť zapamätať si písmená a slová a v prípade potreby ich z pamäte “vytiahnuť” a správne použiť je druhým faktorom pre zvládnutie čitateľného rukopisu.
- Motorické plánovanie a realizácia: nazýva sa tiež praxou, je to schopnosť vykonávať pohyb potrebný na písanie. Prvým krokom je samotná predstava o činnosti, dieťa musí mať v hlave predstavu toho, čo je potrebné splniť a následne tomuto cieľu prispôsobí výkon. V praxi to vyzerá tak, že dieťa si predstaví slovo, ktoré chce napísať a následne vykoná všetko potrebné na to, aby toto slovo dostalo na papier (od správneho uchopenia pera cez vhodný prítlak a sklon pera k papieru až po napísanie slova).
- Kinestetická spätná väzba: schopnosť rozpoznať, kde sa telo v priestore nachádza. V tomto prípade hovoríme o postavení ruky a prstov za účelom vykonania potrebného pohybu.
- Vizuálno-motorická koordinácia: teda koordinácia oko-ruka. Pri jej zvládnutí je dieťa schopné očami sledovať pohyby ruky a koordinovať ich. To znamená, že pri vyfarbovaní omaľovánky dieťa nepresiahne farbou línie obrázka a pri písaní sa bude držať riadkov.
Grafomotorika a príprava na školu
Rozvíjanie grafomotoriky nie je iba hrou, je to zručnosť, ktorú musí dieťa nadobudnúť pred nástupom do školy. Práve jej zvládnutie je jedným z kritérií prijatia vášho syna či dcéry do školy. Grafomotorika nie je iba o správnom písaní, ale o celej škále činností. Zahŕňa správne sedenie a držanie tela, správny úchop písacieho nástroja a jeho správny sklon k papieru, ale aj prítlak ceruzky či pera na papier.
Grafomotorika je akýmsi tretím, vrcholným stupňom motoriky. Ako prvé dieťa objavuje hrubú motoriku, učí sa sedieť, loziť, chodiť a skákať. Okolo dvoch rokov sa začína rozvíjať jemná motorika, teda používanie rúk a prstov, deti trénujú rôzne úchopy od chytania predmetov celou dlaňou až po jemný, pinzetový úchop. Spolu s jemnou motorikou sa rozvíja aj koordinácia oko-ruka, ktorá už priamo súvisí aj s neskorším rozvojom grafomotoriky. Táto koordinácia sa postupne zdokonaľuje a vďaka nej môžu deti spontánne kresliť a keď príde čas, aj písať.
Neschopnosť písať nie je lenivosť
Nerozvinutá grafomotorika je najčastejším dôvodom pre odklad povinnej školskej dochádzky, pretože dieťa začne v školskej lavici veľmi rýchlo zaostávať za spolužiakmi. Grafomotorické poruchy sa zvyknú objavovať spolu s inými poruchami, najmä v oblasti artikulačných orgánov, teda reči. Signálom nedostatočne alebo pomaly sa rozvíjajúcej grafomotoriky je aj nezáujem dieťaťa o činnosti, ktoré si vyžadujú prácu rúk.
Zbystrite pozornosť, ak vaše dieťa neprejavuje nadšenie zo skladania stavebníc, nezaujímajú ho drobné domáce práce, odmieta kreslenie, prekladá si farbičky z jednej ruky do druhej alebo nevie správne obkresliť základné tvary. Signálmi nezrelej úrovne grafomotoriky môžu byť aj neschopnosť orientovať sa v priestore, bolesti v dlani a zápästí pri kreslení (dieťa príliš tlačí a nie je dostatočne uvoľnené, ceruzku drží kŕčovito), ale aj neschopnosť multitaskingu pri kreslení (nedokáže vás počúvať alebo rozprávať, vie sa sústrediť iba na kreslenie).
Mnohí rodičia sa pri poruchách grafomotoriky stretávajú s názorom, že ich dieťa je lenivé a nemotivované, pretože neprejavuje záujem o kreslenie a písanie a jeho rukopis je kostrbatý a neúhľadný. Často im nepomáhajú ani učitelia v materských školách, ktorí deti s poruchou grafomotoriky porovnávajú s rovesníkmi a dávajú im pocítiť ich hendikep. Takýto prístup však u detí s problémami ešte viac prehĺbi ich vyhýbavé správanie. Keď sa od nich bude vyžadovať kreslenie alebo písanie, budú potrebovať ísť na toaletu, budú potrebovať zastrúhať farbičky alebo radšej vyvolajú v triede rozruch a prijmú trest.
K deťom s poruchami grafomotoriky treba pristupovať individuálne a dopriať im čas, ktorý na dokončenie úlohy potrebujú. Pre deti, ktoré majú problém s ortografickým kódovaním, môže byť nápomocné prilepiť do rohu stola abecedu, aby sa mali v prípade potreby o čo oprieť. Často je nevyhnutné využívať aj alternatívne systémy známkovania, tzn. jedna známka hodnotí vzhľad a druhá obsah napísaného. Ak poruchy grafomotoriky pretrvávajú aj v neskoršom veku, je vhodné uprednostniť v škole pred písomným prejavom ten ústny.
Praktické cvičenia na rozvoj grafomotoriky
Rozvíjať jemnú motoriku a grafomotoriku je počas vývinu veľmi dôležité. Rôznymi cvičeniami sa deti naučia správne držať farbičku, ceruzku a pero a vybudujú si správne návyky od sedenia až po polohu ruky na stole. Grafomotoriku si dieťa v určitom veku nemusí rozvíjať nevyhnutne písaním a kreslením. Niektoré deti k týmto činnostiam spočiatku nemajú vzťah a netreba ich do toho nútiť, kým nie je ten správny čas. Takto môžete podporovať rozvoj grafomotoriky už v predškolskom veku:
- Pomoc pri činnostiach v domácnosti: dovoľte deťom pomáhať pri rôznych prácach v domácnosti a sledujte, ako stále napredujú. Zverte im do rúk miesenie a vaľkanie cesta, čistenie zeleniny, naberanie naberačkou, otváranie fliaš, zamykanie dverí, pripínanie štipcov pri vešaní bielizne, zapínanie gombíkov, namotávanie vlny, skrutkovanie skrutiek, utieranie prachu… Jednoducho všetko to, čo deti túžia urobiť samy, by mali vyskúšať.
- Ručné a kreatívne práce: navliekanie korálikov, strihanie nožnicami, modelovanie z plastelíny, maľovanie štetcom, nalepovanie samolepiek, vkladanie rôznych predmetov do fliaš, skladanie a trhanie papiera a množstvo podobných aktivít významne prispieva k rozvoju grafomotoriky.
- Práca s farbičkami a perom: do tejto kategórie patria jednoduché činnosti, pri ktorých dieťa využíva nástroj na písanie. Môže ísť o spájanie bodiek do obrázka, riešenie bludiska, vyfarbovanie, obkresľovanie pomocou šablón, obťahovanie dlane farbičkou, tieňovanie (týmto si deti výborne cvičia silu prítlaku) alebo zo začiatku obyčajné čmáranie na papier.