6 min Byť rodičom nie je vôbec jednoduché, najmä keď z každej strany počúvate rady o tom, ako to robiť inak a lepšie. Pravda je taká, že rodičovských výchovných štýlov je hneď niekoľko a nedá sa s určitosťou povedať, ktorý z nich je jediný správny. To, čo vyhovuje jednej rodine, nemusí zákonite vyhovovať aj tej druhej. Ktorý rodičovský štýl najviac vystihuje tú vašu?
Dovolíte svojim deťom všetko a dávate im úplnú slobodu? Alebo ste až priveľmi prísni rodičia a aj sladkosti sú u vás doma na prídel? Psychológovia, pedagógovia a mnohí ďalší experti už roky skúmajú výchovné štýly, ktoré vo svojej domácnosti rodičia uplatňujú. Na základe týchto pozorovaní vieme, že existujú štýly, ktoré sú viac-menej konzistentné.
4 rodičovské štýly
Koncept štyroch výchovných štýlov vypracovala v 60. rokoch americká psychologička Diana Baumrind. Tá počas svojho výskumu pozorovala deti v škôlke a všímala si ich správanie, ktoré potom porovnala so vzťahom medzi deťmi a ich rodičmi. Pozornosť venovala najmä starostlivosti o deti, spoločnej komunikácii, rodičovským očakávaniam a spôsobu, akým rodičia vyžadovali disciplínu a rozdávali prípadné tresty. Dôležité pre psychologičku bolo tiež to, akým spôsobom rodičia deťom preukazujú lásku a náklonnosť a ako im prezentujú rôzne hodnoty.
Na základe týchto pozorovaní Diana Baumrind zistila, že v rodinách sa najčastejšie objavovali štyri vzorce správania - autoritatívny, zanedbávajúci, zhovievavý a disciplinárny, často označovaný aj ako autoritársky. Samozrejme, medzi týmito štýlmi existuje prienik a niekedy sa nedá striktne určiť, že svoje dieťa vychovávate iba jedným štýlom.
Disciplinárny/autoritársky štýl
Autoritárski rodičia majú vo svojom domove pevne stanovené pravidlá a požiadavky na deti sú nastavené veľmi vysoko. S týmto výchovným štýlom sa tiež spája nízka citlivosť, ktorá sa v extrémnych prípadoch môže rovnať nule. Deti, ktoré si takýto rodičovský štýl zažívajú na vlastnej koži, môžu pociťovať absenciu kontroly nad vlastným životom, zníženú sebaúctu a tlak rodičov, ktorý spôsobuje neustály stres. Dieťa vychovávané autoritárskou, disciplinárnou rukou nemá v rodine takmer žiadne slovo, čo v drvivej väčšine prípadov vedie k úzkosti a iným psychickým poruchám.
Autoritársky štýl v praxi a jeho vplyv na deti
Na otázku “Prečo?” deti najčastejšie dostanú odpoveď “Pretože som tak povedal/povedala”. Rodičia od detí vyžadujú splnenie úloh, ktoré je nad ich limity, nemajú podporu rodičov a sú často trestané aj za maličkosti. Všetko vo vašej domácnosti je naplánované do poslednej sekundy a deti nemajú právo na vlastný názor. Je pravda, že z detí vychovávaných disciplinárnymi rodičmi sú skvelí študenti s vynikajúcimi výsledkami, no na okolie môžu tieto deti pôsobiť ako stroje bez kúska empatie, fantázie a spontaneity. Takto vychovávané deti sa buď búria, alebo podriaďujú. Majú sklony k agresivite, v spoločnosti priateľov (ak nejakých majú) sú často vodcami.
Zhovievavý štýl
Úplným protipólom prvého štýlu je zhovievavý štýl, ktorý nájdete aj pod pojmom tolerantný. Zhovievaví rodičia sú veľmi citliví a srdeční, neradi vytvárajú medzi sebou a deťmi hranice a výborne sa na nich hodí označenie rodič-najlepší priateľ. Tolerantní rodičia nevedia deťom povedať nie a v ich dome v podstate neplatia žiadne pravidlá, čo však môže byť na škodu. Rodičia sa snažia za každú cenu vyhnúť sporom s deťmi a robia kompromisy len preto, aby boli ich deti šťastné. Tolerantný, zhovievavý rodič je veľmi dobrý v utešovaní, no má veľké medzery v nastavovaní hraníc.
Zhovievavý štýl v praxi a jeho vplyv na deti
Rodičia, ktorí svoje deti vychovávajú zhovievavo, sa oblúkom vyhýbajú trestom, nech by bol dôvod na trest akokoľvek závažný. Rodičom väčšmi záleží na tom, aby ich deti mali rady a vnímali ich ako najlepších priateľov, čo je, samozrejme, na úkor rastu a osobného rozvoja detí. Takto vychovávané deti totiž vyrastajú bez akýchkoľvek noriem, preto zápasia so zodpovednosťou a v škole môžu dosahovať horšie výsledky, pretože im chýba motivácia. Nemajú však problém so sebavedomím a nadväzovaním sociálnych kontaktov. Deti vychovávané tolerantným rodičom majú vo všeobecnosti pozitívny prístup k životu, no správajú sa nezrelo, impulzívne a chýba im nezávislosť.
Zanedbávajúci štýl
Tomuto štýlu sa často hovorí aj “nezúčastnené rodičovstvo”. Rodičom spravidla nezáleží na potrebách detí a nechávajú ich, nech sa o seba postarajú samy. Nezaujímajú ich aktivity detí a trávia s nimi iba veľmi málo času. Možno ste mali pocit, že nič nemôže byť horšie ako autoritársky štýl, no vo všeobecnosti sa za najhorší považuje práve zanedbávajúci. Rodičia sa o deti vôbec nezaujímajú, pretože sú zahltení vlastnou prácou alebo koníčkami, no často sa stáva, že o deti proste nemajú záujem, pretože ich ani nechceli. Nezúčastnení rodičia deti nepodporujú, neprejavujú im lásku a venujú im naozaj minimálnu pozornosť.
Zanedbávajúci štýl v praxi a jeho vplyv na deti
Zanedbávajúci rodičia v životoch detí v podstate absentujú. Netrestajú ich, ale ani nechvália. Neposkytujú deťom žiadny pozitívny vzor, neurčujú pravidlá či hranice. Deti, ktoré vyrastajú s takýmito rodičmi, majú často najviac problémov vo všetkých aspektoch života. Nevedia nadväzovať nové vzťahy, v škole dosahujú zlé výsledky, majú nízke sebavedomie a trpí aj ich psychické zdravie. Nič ich nezaujíma a útechu často nachádzajú v drogách a alkohole.
Autoritatívny štýl
Autoritatívne rodičovstvo je v podstate ideálny výchovný štýl, ktorý prináša rovnováhu medzi citlivosťou, láskou a jasnými očakávaniami, hranicami a požiadavkami. Autoritatívny rodič deťom poskytuje podporu a vedie ho na ceste životom, ale to takým spôsobom, že dieťa sa cíti bezpečne a milovane. Autoritatívny štýl je v podstate vyváženou kombináciou autoritárskeho a zhovievavého rodičovského štýlu. Počas výchovy, najmä počas nastavovania hraníc a následkov správania, sa do úvahy berú aj myšlienky a pocity detí. Rodičia svoje deti podporujú, a hoci trvajú na dodržiavaní pravidiel, sú ochotní robiť výnimky. Deti nájdu v rodičoch oporu a môžu sa na nich spoľahnúť.
Autoritatívny štýl v praxi a jeho vplyv na deti
V rodine autoritatívnych rodičov sú vítané všetky pocity, avšak nie všetko správanie. Rodiča svoje deti počúvajú, sú empatické a pomáhajú im riešiť rôzne situácie. Sú prítomné aj tresty, avšak zodpovedajúce priestupku a zvyčajne sú sprevádzané vysvetlením a radami, ako sa im im v budúcnosti vyhnúť. Deti vychovávané autoritatívnymi rodičmi dodržiavajú pravidlá a dokážu sa s rodičmi otvorene porozprávať o príjemných aj menej príjemných veciach. Takto vychovávané deti sú zdravo sebavedomé, empatické, nezávislé a usilovné. V rodičoch nachádzajú podporu, preto sa neboja splniť si svoje vlastné sny.
