6 min Kúpanie v bravčovej masti, alkohol už v ranom detstve, žiadne batolenie aj nebezpečné dojky. Ľudia po celom svete v minulosti verili rôznym poverám, ktoré sa spájali s výchovou detí. Po prečítaní článku budete zrejme radi, že žijete v 21. storočí a že dlhodobé dojčenie vám už dnes nespôsobí slepotu.
Spánok a svetové strany
Poverčivosť sa v 19. storočí skrývala za pseudovedu. Jedným z jej pseudozistení bol “fakt”, že smerovanie hlavičky dieťatka počas spánku na sever prináša šťastie. Dôvod bol jednoduchý a aj ľahko uveriteľný - elektrické pole našej planéty. Vedci verili, že toto pole je vraj nejakým záhadným spôsobom prepojené s nervovým systémom Pozemšťanov a práve hlava dieťaťa otočená počas spánku na sever akýmsi mysterióznym spôsobom priťahuje šťastie. Nevieme, ako dopadol tento výskum a prečo sa to vzťahovalo iba na deti.
Alkohol mal zelenú…
Vidieť tehotnú ženu s pohárom alkoholu v ruke je v súčasnosti poburujúce, no nie vždy sa na to ľudia pozerali našimi modernými očami. Až do roku 1973 (!!!) prevládal medzi populáciou názor, že konzumácia alkoholu počas tehotenstva nie je na škodu. V dávnejšej minulosti, konkrétne v 17. storočí, bolo dokonca pitie alkoholu odporúčané, a to najmä v prípade, že ženu trápili nevoľnosti. Liekom bol pohár vína zriedený s vodou, ktorý zaručene pomohol. Pri pohľade do ešte vzdialenejšej minulosti by ste zistili, že v takom 15. storočí sa ženy počas tehotenstva ani neunúvali riediť víno vodou, práve naopak - víno bolo dokonca vhodnejšie ako voda.
… a to aj v prípade detí
Alkohol bol v minulosti populárny nielen medzi tehotnými ženami, ale aj deťmi. Na území dnešných Spojených štátov amerických bol v 17. storočí taký populárny, že by sa dalo hovoriť aj o alkoholizme u detí. Hanbiť sa v tom čase nemusela ani prestížna univerzita Harvard, ktorá vlastnila pivovar a jeho produkty boli bežne dostupné študentom nielen po vyučovaní, ale aj počas neho a pred ním. Spoločnosť verila, že alkohol má priaznivé účinky na zdravie, tak prečo tento všeliek nepodávať aj deťom?
Masť namiesto vody
Pravidelná a dôkladná hygiena bábätka bola dôležitá už v minulosti, no pristupovali k nej trochu inak. Na konci 19. storočia dostávali rodičia rôzne rady o tom, ako kúpať bábätko a hlavne tí čerství boli presvedčení, že kúpeľ v bravčovej masti, olivovom oleji alebo masle je to pravé orechové. Pokožka dieťatka je v prvom týždni po narodení “potiahnutá” typickým novorodeneckým povlakom a práve umývanie v spomenutých mastiach malo tento povlak odstrániť. Až po dovŕšení jedného týždňa bolo bezpečné aj kúpanie vo vode.
Košík namiesto autosedačky
Bezpečnosť na cestách sa vždy posúva vpred a už od 50. rokov minulého storočia sme v tomto urobili výrazný pokrok. V spomínanom období mnohé autá nemali bezpečnostné pásy, a tak prirodzene neexistovali ani autosedačky. Ich úlohu však plnil iný zaujímavý predmet - nákupný košík, do ktorého ste uložili dieťa a takto ho položili na sedadlo auta. Nešlo iba o výmysel niekoľkých múdrych hláv, ale o oficiálnu radu Ministerstva zdravotníctva Spojených štátov amerických.
Žiadne objatia
Americký psychológ a behaviorista John Watson žijúci na prelome 19. a 20. storočia si stál za tým, že k deťom treba pristupovať ako k dospelým. Podľa jeho teórie nemali byť počas výchovy prítomné žiadne prejavy náklonnosti, teda ani objatia a pohladenia. Všetko toto totiž malo viesť k rozmaznanosti, ale aj smútku a vo všeobecnosti boli tieto “praktiky” považované za zlé a takto vychovávané deti boli jednoducho nevychované. Medzi jediné prípustné dotyky patrili maximálne bozky na čelo, potľapkanie po hlave či potrasenie rukou… po prebudení.
S dojkami opatrne
V minulosti boli súčasťou mnohých bohatších domácností dojky, ktoré pomáhali matkám s dojčením alebo ich v tejto úlohe úplne zastúpili. Vyššia vrstva sa však obávala toho, že dojky sú zlomyseľné, o deti sa vôbec nestarajú a ich cieľom je iba obrať rodinu o čo najviac peňazí. Výsledkom bolo, že dojky boli neustále sledované matkami, no ani tak si nemohli byť rodičia istí, že bábätko je pri týchto ženách spokojné a v bezpečí.
Stop fáze batolenia
Vyššie spomínaný psychológ John Watson sa možno inšpiroval koloniálnou Amerikou, kde zastávali podobný názor ako on - deti považovali za malých dospelých. Očakávali od nich, že preskočia niekoľko vývinových fáz a v ranom veku sa budú správať ako dospelí. Nie nadarmo boli v tom období detské kolísky dlhé a úzke. Deti sa v nich nemohli otáčať a jediným možným pohybom bolo naťahovanie nôh, čo malo zapríčiniť skoré prvé kroky. Rodičia sa v období amerického kolonializmu snažili takisto zabrániť batoleniu, teda lozeniu po štyroch, a to obliekaním dlhých šiat, ktoré mali deti prinútiť čo najskôr sa postaviť a začať chodiť.
Za všetkým hľadaj matku
Ľudia (a najmä lekári) na prelome 18. a 19. storočia takisto zastávali dnes už za vlasy pritiahnuté názory týkajúce sa zdravotného stavu matky a dieťaťa. Zdravie potomka podľa ich teórie vraj ovplyvňovala matka už počas tehotenstva, ale trochu inak ako by ste čakali. Dôležité bolo to, na čo sa pozrela a ako sa pri tom cítila. Ak bola napríklad nešťastná a v tom čase sa pozerala na škaredé veci, dieťatko malo byť chorľavé. Za kolikou ste mohli hľadať nahnevanú mamičku, no a dojčenie presahujúce 9 mesiacov spôsobovalo poškodenia mozgu bábätka a slepotu matky.
Každé obdobie v svetových dejinách so sebou prináša rôzne názory. Niektoré sú nesmrteľné a riadime sa nimi aj dnes, nad inými už len neveriaco krútime hlavami. Tieto odporúčania sú dôkazom toho, že sa naozaj neoplatí veriť všetkým rodičovským príručkám a najdôležitejšie je počúvať svoju intuíciu a overené zdroje. Aj rady starých rodičov a skúsenejších súrodencov či kamarátov sú na nezaplatenie. Teda, ak sa vás nesnažia presvedčiť, že fľaša vína namiesto fľaše mlieka je pred spaním zdraviu prospešnejšia.
