Radosti a starosti: ako si poradiť s prvým stresom?

Žena čaká 9 mesiacov, kým uvidí svoje bábätko na vlastné oči bude ho prvýkrát držať v náručí. Rodičovstvo však nie je iba o radostiach, ale aj o starostiach, a práve tie mnohé mamičky prekvapia tak, ako to nečakali. Ako si poradiť s prvým stresom po pôrode?

Stres, a dokonca až strach a úzkosť, prekvapí nielen mamičky v premiére, ale ja tie, ktoré už doma majú malého drobca. Tehotenstvo a materstvo so sebou prináša zmeny, preto je istá hladina stresu prirodzená. Práve materinský inštinkt robí zo žien dobré matky, ktoré nenechajú bábätko na prebaľovacom pulte bez dozoru. Hranica medzi normálnym a chorobným strachom je však veľmi tenká a ak úzkosť pociťuje žena už počas tehotenstva, mala by sa mať na pozore.

Od stresu k depresii

Od prirodzeného materského stresu je už len krôčik k popôrodnej depresii. Prvým znakom je práve úzkostný pocit v tehotenstve, osobná a rodinná anamnéza stojí až na druhom mieste. Svoje tiež spôsobujú hormóny. Po pôrode klesá hladina estrogénu a progesterónu a počas dojčenia zase ubúda oxytocín a prolaktín. Každý organizmus na túto zmenu hormónov zareaguje inak a zároveň aj v inom období. Kým pri prvom dieťatku matka nepociťuje žiadny výraznejší stres, pri tom druhom to môže byť úplne inak. Ak k tomu prirátate nedostatok spánku, izoláciu od vonkajšieho sveta a novú rolu matky, búrka je blízko.

Dokonalosť sa nevypláca

Prvým krokom k náprave tohto stavu je úprimné priznanie, že niečo nie je v poriadku. Každá žena chce byť perfektnou matkou a stačí len malý krok vedľa k tomu, aby sa všetky ideály rozpadli. To najhoršie, čo môže žena urobiť, je mlčať o tom. Ak sa vás lekár na najbližšej prehliadke s bábätkom opýta, či je všetko v poriadku, povedzte mu pravdu.

Je samozrejmé, že každá mamička chce byť dokonalá a zlyhania ju od toho oddeľujú, no ľahšie sa napráva malé zlyhanie, ako to veľké. Nebojte sa o strese či strachu z rodičovstva hovoriť pred ostatnými, dávate tým najavo aj svoju odvahu. Zároveň sa so svojimi obavami podelíte, vďaka čomu z vás trochu stresu opadne.

Nenápadná diagnóza

Trpieť potichu sa neoplatí, pretože tým ohrozujete nielen seba, ale aj dieťatko a partnera. Ten často ani netuší, čím si jeho žena prechádza, pretože únavu či smútok môže pripisovať bežnému vyčerpaniu zo starostlivosti o bábätko a domácnosť. Mlčať sa v tomto prípade naozaj nevypláca.

Strach, stres a úzkosť z rodičovstva môžu mať ďalekosiahle následky, ktoré treba podchytiť v prvotnom štádiu. Neskôr sa totiž môže stať, že mamička zo strachu odmietne vziať bábätko na ruky alebo sa k nemu dokonca bude báť priblížiť. Potom nastáva pocit neschopnosti, ktorý vedie k inému pocitu - že oteckovi a bábätku je lepšie bez matky.

Krok za krokom

Stres vedúci k popôrodnej depresii a aj samotná depresia sa dá liečiť. Prvým krokom je priznať si, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenia:

1. Objednajte sa k lekárovi. Zájdite za obvodným lekárom, ktorý vás pošle za psychológom alebo psychiatrom. Ak sa návštevy bojíte, nemusíte ju absolvovať sama. Bez obáv si so sebou vezmite partnera, niekoho blízkeho alebo dokonca dulu.
2. Hovorte o svojich pocitoch. Nebojte sa otvorene povedať, že máte taký veľký strach, kvôli ktorému bdiete celú noc alebo sa dieťatka dotýkate iba s obrovským strachom. Ak lekár povie, že to nie je nič nezvyčajné, obráťte sa radšej na iného.
3. Dodržujte liečbu. Keď ste už absolvovali sedenie u lekára a odišli ste s receptom, liečbu dodržujte a nič nevynechávajte. Väčšina liekov je bezpečná aj počas dojčenia. Ďalším spôsobom liečby je psychoterapia.
4. Nie ste v tom sama. Najdôležitejším bodom je pochopiť, že s takouto diagnózou nie je žiadna žena sama. Rodina alebo známi často nepostačia, pretože nevedia, čím si matka prechádza. Skúste hľadať na rôznych internetových fórach a určite nájdete mamičky, ktorý si týmto problémom prešli tiež.

Mnohým mamičkám postačí vedieť fakt, že ich stav má pomenovanie, že sa nezbláznili a nie sú v tom samy. Mamičkovský stres aj popôrodná depresia sa dajú úspešne liečiť, nie je to permanentný stav, ktorý už bude žena pociťovať naveky. Po liečbe sa z nej opäť stane tá milujúca matka plná radosti, ktorá zlyhania berie ako nové výzvy.