5 min Máte pocit, že sa vaše deti pri učení neustále hýbu, vrtia sa na stoličke, nonstop sa s niečím hrajú a vy ich iba okrikujete, aby sedeli a učili sa? Možno robíte chybu. Odpoveď na otázku prečo nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Seď, nehýb sa toľko a uč sa konečne! Túto vetu ste možno deťom povedali už niekoľkokrát, ale zrejme ste ju v detstve aj sami počuli. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či je toto tá správna výučbová technika? Vedci to urobili za vás a zistili, že práve pohyb je to, čo naštartuje učenie. Aktivovaním tela aktivujete aj myseľ, a to platí ako pre dospelých, tak aj pre deti.
Hýbem sa, teda myslím?
Rodičia, ale aj učitelia, žijú v domnení, že deti sa sústredia na učivo iba vtedy, ak sedia nehybne a v tichosti. Rôzne výskumy však ukázali, že to nie je celkom tak - práve naopak. Aby sa v mozgu aktivovalo centrum učenia (a myslenia), musí sa telo najprv rozhýbať a interagovať so svetom. Práve preto študenti pracujúci počas vyučovania s rôznymi pomôckami, nástrojmi či materiálmi lepšie pochopia učebnú látku a najmä abstraktné pojmy, ako napríklad gravitáciu alebo dokonca zlomky.
Požiadať žiakov, aby počas vyučovania pokojne sedeli v skutočnosti zvyšuje ich kognitívnu záťaž a viac zaťažuje aj myseľ. Viac energie totiž vložia do sústredenia sa na utíšenie tela ako na primárnu úlohu, čo inými slovami odvádza ich pozornosť od učenia. Ticho sedieť a nehýbať sa teda nie je nevyhnutne najlepšou učebnou metódou, či už v škole, alebo doma.
Určite ste už niekedy počuli (alebo dokonca sami povedali) vetu v zmysle “Idem sa prejsť, potrebujem premýšľať” a nie je to náhoda. Chôdza okrem tela rozhýbe aj myseľ, preto sa niektorí študenti počas memorovania učiva radšej prechádzajú.
Každý pohyb tela vyvoláva pocity, ktoré potom myseľ zhromažďuje, analyzuje a priraďuje im význam a myšlienku, ktoré sú založené na minulých skúsenostiach. Áno, znie to veľmi komplikovane, ale v konečnom dôsledku je to celkom jednoduché. Do pamäti si naučené vkladáme vďaka pohybu - písanie je takisto iba pohyb uložený v konkrétnej časti mozgu, rovnako ako bezpečné prechádzanie cez cestu.
Dôležitosť gesta
Nielen pohyb celého tela, ale aj samotné gesto je nevyhnutným využitím tela k mysleniu a učeniu. Gestá pomáhajú rečníkom formovať myšlienky do slov ešte predtým, ako ich vyslovia. Gestom dá študent najavo, že rozumie učivu ešte skôr, ako dokáže napríklad matematické riešenie formulovať rečou. Vďaka tomu aj pedagógovia pochopia študentov a vidia ich pokroky v chápaní pojmov ešte pred preložením daného gesta do slovného vyjadrenia.
Aj obyčajné kývanie hlavou v znamení súhlasu dá učiteľovi najavo, že žiak rozumie otázke a práve v hlave formuluje odpoveď. Gestá však používajú aj učitelia, nielen žiaci. Vyučujúci použitím gesta efektívnejšie vysvetlí rôzne náročnejšie koncepty, zviditeľní vďaka tomuto pohybu abstrakciu a dáva vyjadrenému aj inú formu ako iba slovo.
Pripraviť sa, pozoor, pohyb!
Dajte doma zbohom nehybnému sedeniu počas písania domácich úloh alebo memorovanie učebnej látky. Nasledujúce tipy pomôžu zlepšiť celý proces učenia nielen doma, ale aj v škole:
- Vytvorte z pohybu počas vyučovania bežnú vec, a to nielen počas prestávok. Tak napríklad, počas hodín biológie si deti omnoho skôr zapamätajú učivo, keď sa budú môcť prejsť po lese a byť v priamom kontakte so všetkými stromami a rastlinami, ktoré si musia zapamätať.
- Nekritizujte deti, keď sa počas učenia hrajú s rôznymi pomôckami. Hra s perom, ceruzkou či inou pomôckou možno deťom pomáha lepšie sa sústrediť na učivo, vôbec to nemusí byť rozptýlenie.
- Povzbudzujte deti v používaní gest a sami ich využívajte. Taliani s týmto problém zrejme nemajú, ale ostatné krajiny sú v používaní gest ešte stále trochu konzervatívne.
- Pýtajte sa detí, ako sa cíti ich telo, vďaka čomu nazrú do svojho emocionálneho sveta a môžu sa lepšie naladiť na vyučovanie. Táto otázka je bežná v meditácii, tak prečo ju nezahrnúť aj do procesu učenia?
- Dajte deťom príležitosť využívať rôzne nástroje, ktoré prinútia ich telo zapojiť sa do učenia. Učebná látka síce zostane rovnaká, ale zmení sa spôsob, akým ju deti vstrebávajú a ako sami seba zapájajú do vyučovacej hodiny.
- Presuňte vyučovanie von (ak ste učitelia) alebo sa s deťmi učte v inom prostredí. Nová perspektíva dokáže v detskej mysli zázraky, nájdu v nej množstvo inšpirácií a s novým podnetom si spoja aj učivo, ktoré si neskôr (napríklad pri odpovedi alebo písomke) omnoho ľahšie vybavia.
Čo teda z týchto riadkov vyplýva? Dovoľte deťom hýbať sa a nenúťte ich počas učenia sedieť nečinne a v tichosti. Aj vy sa zrejme v práci hráte s perom, škrabkáte sa za uchom, hráte sa s vlasmi či fúzmi, stláčate loptičku alebo si podupkávate do vlastného rytmu. Tieto všetky, ale aj mnohé ďalšie pohyby pomáhajú deťom lepšie sa sústrediť na učenie a uľahčujú zapamätanie si nových informácií. Sedenie bez pohybu s maximálnou koncentráciou na učebnú látku preto nemusí byť kľúčom k úspechu.
