Narodenie dieťatka je krásna vec, ktorá prináša obom rodičom nekonečnú radosť a aby sme boli realistickí, aj trošku starostí. Narodeniu však predchádza pôrod a zrejme mnohé mamičky sa zhodnú v tom, že ten až taký krásny nie je. Mal by byť otec svedkom toho, ako jeho partnerka privádza na svet nový život, alebo by mal radšej počkať pekne v čakárni?
Kým v Spojených štátoch je prítomnosť otecka pri pôrode celkom bežná, u nás to nie je až takým zvykom. Názory mužov, žien aj lekárov na túto otázku sú rôzne, isté je len to, že u nás si už za prítomnosť partnera pri pôrode nemusíte priplácať. Čo je však pravdy na tom, že pôrod za prítomnosti otecka môže zmeniť vzťah medzi čerstvými rodičmi nielen k lepšiemu, ale aj k horšiemu? Patrí vôbec otec do pôrodnej sály?
Spolu až do konca
To, či sa partner ocitne priamo pri pôrode, je len a len na rozhodnutí partnerov. Tí by si však mali vopred veľmi dobre zvážiť, čo ich oboch čaká a hoci budúca mamička nemá na výber a porodiť musí, otecko môže slobodne povedať nie. Sú však ženy, ktoré na prítomnosti partnera pri pôrode trvajú - jednoducho si nevedia predstaviť, že pri nich v takej významnej a emotívnej chvíli nebude. Potrebujú mať pri sebe niekoho, koho budú držať za ruku a kto ich bude v bolestiach upokojovať a povzbudzovať ďalej. Ďalším z dôvodov, prečo chcú ženy otca pri pôrode je fakt, že ak bol pri splodení bábätka, teda pri tej zábavnejšej časti, mal by byť aj pri jeho narodení.
Na druhej strane však stoja mamičky, ktoré o prítomnosti otca na pôrodnej sále nechcú ani počuť. Väčšinou ide o druhorodičky, ktoré už majú jeden pôrod za sebou a presne vedia, ako prebieha. Zvíjajú sa v bolestiach, kričia, dokonca nadávajú, sú spotené, bezmocné a vyčerpané. Nevyzerajú veľmi lákavo a majú strach z toho, že ich partner uvidí v takomto stave a jeho postoj k žene, ktorú miluje sa zmení. Pôrod môže byť síce krásnym zážitkom, no vie byť tiež surový, plný krvi a sem-tam aj stolice, ktorej rodiaca žena nevie zabrániť.
Úloha otecka pri pôrode
Ešte pred tým, ako sa otecko rozhodne vstúpiť do pôrodnej sály, by mal zvážiť všetky pre a proti. Je pekné, že chce byť žene, ktorá mu porodí bábätko oporou, no nie vždy to vyjde podľa predstáv a v konečnom dôsledku je skôr na príťaž. Aj tie najsilnejšie povahy niekedy odrovná všadeprítomná krv, pohľad na unavenú partnerku a nakoniec aj na bábätko, ktoré ešte nie je umyté. Vrcholom všetkého môže byť dodatočné vytlačenie placenty, na ktoré muži často nie sú pripravení. Ak je navyše partner v centre diania a na pôrod sa pozerá zo všetkých uhlov, môže to mať dopad na sexuálny život partnerov. Vagína totiž počas pôrodu vyzerá inak ako počas sexu a chvíľu môže trvať, kým muž tento obraz dostane z hlavy. Preto je vhodné zvážiť, že partner bude žene oporou iba počas prvej, resp. druhej doby pôrodnej a vráti sa k nej až keď bude po všetkom.
Samotnému “tlačeniu” môžu predchádzať dlhé hodiny kontrakcií, na čo by mal byť vopred partner pripravený. Ak sa rozhodne ostať pri partnerke aj počas tretej doby pôrodnej, je viac než isté, že obaja absolvovali predpôrodnú prípravu a vedia, čo ich čaká. Najdôležitejšie zo všetkého je neprekážať, aj preto otcovia väčšinou stoja pri hlave partnerky, resp. za ňou, hladkajú ju, upokojujú a slovne povzbudzujú. Muži by však mali vedieť jednu vec - mnohí pôrodníci a sestričky sa zhodujú v tom, že slová rodiacej ženy si muž nemá brať osobne.
Počas pôrodu totiž dochádza k neuveriteľnému výkyvu hormónov, k čomu sa pridáva aj nekonečná bolesť. Pôrodnou sálou môžu zaznieť nadávky na účet partnera, a to najmä v prípade nevhodných poznámok z jeho strany. Muž by sa počas pôrodu nikdy nemal sťažovať na to, že je unavený, že to trvá dlho a už vôbec by zo svojich úst nemal vypustiť slová ako nechutné, odporné či fuj. Skrátka, ak viete, že váš partner na niečo také nemá “gule”, k pôrodu ho nevolajte iba preto, že ho tam proste chcete.
Jasné nie odborníka
Jasný názor na prítomnosť otca pri pôrode má francúzsky pôrodník a špecialista Michel Odent. Podľa jeho slov prítomnosť otca pri pôrode samotný pôrod iba predlžuje, čím sa stáva pre mamičku viac bolestivým a zároveň jeho prítomnosť iba sťažuje prácu pôrodníkovi a sestričkám na pôrodnej sále. To však nie sú jediné dôvody, prečo tento svetoznámy pôrodník zaujal voči prítomnosti otca pri pôrode takéto negatívne stanovisko. Partner zrazu vidí ženu v úplne inom svetle, v akom ju videl doteraz, čo ho môže nechtiac naozaj poznačiť. Počas svojej viac než 50 ročnej praxe sa Odent stretol s tým, že muž po pôrode od ženy odišiel a už sa nikdy nevrátil, no bol aj svedkom toho, že partner začal po zážitku z pôrodnej sály trpieť psychickými problémami.
Pôrod je pre neho čisto ženská záležitosť a tak to bolo už v časoch domácich pôrodov. Muž bol síce prítomný v dome, no zväčša iba ohrieval vodu, nosil čisté uteráky alebo sa staral o deti - nikdy nebol priamo pri pôrode. Tento trend sa začal rozmáhať až v sedemdesiatych rokoch a k nám postupne prenikol zo Západu. Dôvodom môže byť podľa doktora Odenta fakt, že pôrody sa presunuli z domova do nemocníc, no zároveň sa zmenšili mnohopočetné rodiny, ktorých členovia kedysi bývali v jednom dome alebo v bezprostrednej blízkosti. Otec dieťatka bol teda vo väčšine prípadov jediná opora z rodiny, ktorá mohla pri žene počas pôrodu stáť. Dnes majú oteckovia na výber, no mali by presne vedieť, aká je počas pôrodu ich úloha.
Prítomnosť otecka pri pôrode by mali dôkladne zvážiť obidvaja partneri, no najdôležitejšie zo všetkého je nenútiť ho do niečoho, na čo sa vonkoncom necíti. Pôrod síce môže byť krásnym zážitkom, no niekedy je ešte krajšie, keď ostane zahalený rúškom tajomstva. A aký je váš názor na prítomnosť otecka pri pôrode?