7 min Deti od rodičov nepotrebujú veľa. Potrebujú cítiť lásku a potrebujú bezpečný domov. Akú dôležitú úlohu zohráva v živote dieťaťa matka, čo je most dôvery a prečo by ste mali odložiť skorší návrat do práce a umiestnenie dieťaťa do jaslí? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Čo všetko si pamätáme z detstva? Odpoveď je jednoduchá - všetko. Uznávaný český pedagóg a lektor Marek Herman vie, o čom hovorí, keď hovorí o výchove. Centrom jeho profesijného záujmu je totiž najmä výchova detí do šesť rokov. Práve toto obdobie je podľa neho z hľadiska výchovy najdôležitejšie a už počas neho sa utvára naša osobnosť. Viac o tom prezradil na konferencii Umenie byť ženou.
Najdôležitejšie roky života
Veľká väčšina rodičov je presvedčená o tom, že mnohé veci sa deti nepotrebujú naučiť v ranom veku a odsúvajú ich na neskôr. Podľa Hermana sa však až 90% našej osobnosti formuje počas prvých troch rokov života. To, čo máme na sebe v dospelosti oblečené, s kým žijeme, ako sa nám v živote darí… o tom všetkom sa podľa slov českého pedagóga rozhodlo ešte v čase, kedy sme boli mladší ako tri roky.
Ale ako? Čo sa vlastne v tomto období deje s dieťaťom deje a čo máte ako rodičia robiť, aby ste vychovali šťastné, spokojné a úspešné dieťa? Najdôležitejšie je naplnenie základnej potreby bezpečia a lásky. “Na svete nie je nič dôležitejšie ako prejavovať deťom v útlom veku lásku a vytvoriť im bezpečný domov,” vysvetľuje Marek Herman vo svojej prednáške na konferencii Umenie byť ženou.
Čo je pre dieťa v tomto období najdôležitejšie? Podľa Mareka Hermana je odpoveďou na túto otázku jedno slovo, jedna osoba - matka. Matka je základnou stavebnou jednotkou pre život, je diamantom. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je unikátna väzba, nikde v prírode nič podobné nenájdete. Matku jednoducho nikým a ničím nenahradíte. Je pre nás základom a štartovacím bodom všetkých dobrých a zdravých vecí, ktoré nás počas cesty životom postretnú. Ale aj tých zlých, celoživotnej bolesti, beznádeje a choroby.
Kariéra počká, deti nie
Úlohy mužov a žien sa v priebehu rokov zmenili. Ženy už po pôrode neostávajú doma a starostlivosť o domácnosť a o deti už nie je iba na ich pleciach. Ženy a matky sú čoraz viac samostatné, emancipované a vedia, že sa mužom dokážu vyrovnať aj v kariérnej oblasti. Mnohé mamičky sa vracajú do práce už pol roka po pôrode, pretože im chýba práca, financie alebo sa boja, že prídu o svoje miesto, nahradí ich niekto mladší, skúsenejší, slobodný a bezdetný.
Pre všetky matky, ktoré takisto premýšľajú nad návratom do práce, má Herman jednu radu: “Matky, skúste vydržať. Buďte opatrné pri budovaní úspechu a kariéry, neuponáhľajte sa s návratom do práce.” Prečo je to dôležité? Pretože, ako Marek Herman pripomína, nikdy v živote nebudeme takí otvorení, citliví, zraniteľní a bezmocní ako do šiestich rokov života. To, akí sme, sa sformovalo dokonca už do 3 rokov na základe toho, čo sme v tomto období bezbrannosti dostali.
Budujte most dôvery
Herman vo svojej prednáške zdôrazňuje, že kľúčové je počas výchovy budovať tzv. most dôvery. Ten vzniká v období, kedy sa všetko utvára, teda medzi 6. a 24. mesiacom života. To je obdobie, kedy je dieťa veľmi citlivé na prítomnosť matky. Prekvapivo to nie sú prvé týždne po narodení (počas ktorých je prítomnosť matky takisto nenahraditeľná), ale práve obdobie od pol roka do dvoch rokov.
Dieťa v tom čase ešte nepozná pojem návratu. Nevie, že keď ho ráno necháte v jasliach, poobede sa poň vrátite, jednoducho si myslí, že ste ho opustili. Počas prvého roku života sa dieťa ešte stále vyvíja a iba sa učí oddeľovať od matky, s ktorou bolo telom spojené 9 mesiacov. Ako vybudovať most dôvery, tú bezpečnú väzbu medzi matkou a dieťaťom?
Aj na to má Marek Herman odpoveď: “Dieťa nevie, kto je, v jeho vnímaní je ešte stále súčasťou matky, a to aj niekoľko mesiacov po narodení. Objavuje samo seba, a to prostredníctvom vzťahu matka-dieťa.” Dieťa podľa Hermana rozdeľuje svoj svet na dva svetadiely - svetadiel JA, do ktorého patrí samotné dieťa a matka a svetadiel NIE JA, kam patria všetci ostatní.
Správne a pevne vybudovaný most dôvery sa zapíše deťom do každej bunky ako akýsi vzorec, ktorý určuje ich ďalšie smerovanie v živote. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, nám tento most dôvery hrá ako hudba v pozadí, nesie sa s nami životom a my aj v tých najťažších chvíľach v živote vieme, že nás má niekto rád a na tento pocit sa môžeme kedykoľvek spoľahnúť.
Most dôvery je tvorený viacerými aspektmi. Tvorí ho neha, vôňa, hlas, dotyk, vzájomné zrkadlenie a rytmus v časoch a činnostiach. Rytmus deťom matky udávajú už počas tehotenstva, keď napríklad kráčate a bábätko sa v brušku jemne rytmicky hojdá. Po narodení je to pravidelné kŕmenie, prebaľovanie, striedanie spánku a bdenia atď.
Zrkadliace neuróny
Dieťa už od prvého momentu “nasáva” informácie zo svojho okolia. Kľúčovým princípom sú podľa Hermana tzv. zrkadliace neuróny. Už odmalička vždy opakujeme to, čo vidíme. Nie nadarmo sa hovorí, že deti sa učia napodobňovaním. “Ukazujte deťom to, čo chcete, aby samy robili. Je to naozaj také jednoduché,” vysvetľuje uznávaný pedagóg. Herman zdôrazňuje, že to nestačí povedať, treba to naozaj ukázať a neustále opakovať. Chcete, aby boli vaše deti poriadkumilovné? Nestačí im povedať, aby si po sebe hračky upratovali, ony musia vidieť, že to robíte tiež. Chcete, aby si umývali ruky? Musíte im ísť príkladom a takisto si ich umývať.
Herman vo svojej prednáške prirovnal deti do 6 rokov k lieviku bez uzáveru. Nezáleží na tom, z akých pomerov a z akého prostredia dieťa pochádza, významnú úlohu hrá to, ako sa k dieťaťu správame. Aj dieťa, ktoré sa narodilo v chalupe pod lesom, sa môže cítiť ako princezná, ak sa k nej tak rodičia správajú. Naopak, ak sa k dieťaťu z bohatej rodiny, ktoré vyrastá vo veľkom dome a má všetko, na čo ukáže prstom, správame ako k neschopnému, bude sa tak cítiť a následky si ponesie do konca života.
Výchova je alchýmia
Výchova nie je jazda po diaľnici, je to alchýmia. Deti sú krehké, zraniteľné a veria, že svet je krásne miesto a že všetko dobre dopadne. Ale každému dieťaťu, aj tomu vášmu, ktoré milujete najviac na svete, sa počas tohto kľúčového obdobia do 6 rokov prihodí niečo zlé, niečo, čo zanechá stopu a neexistuje spôsob, akým by ste tomu zabránili. Z detstva si pamätáme všetko, hoci je to ukryté niekde hlboko v nás. Ovplyvňuje nás to, určuje to našu cestu životom.
„Akékoľvek naše problémy, aké máme, sú získané problémy, pretože dieťa sa rodí naprogramované správne,“ vysvetľuje Herman. Nikto z nás nemal dokonalé detstvo, pretože také jednoducho neexistuje. Dieťa vníma vzťahy v rodine, rozhovory medzi rodičmi a súrodencami a hoci vo veku šiestich mesiacov ešte nerozpráva, vie, čo sa okolo neho deje. Práve preto je podľa Mareka Hermana matka tým najdôležitejším článkom rodiny, ktorý je na prvom mieste.
Mnohí rodičia tento názor poprú a budú stoj čo stoj tvrdiť, že najdôležitejšie je dieťa. Matka je však inštitúciou odpúšťania. Na konci dňa, keď dieťa uloží do postele, pozrie sa na neho, pohladí po hlave a všetko mu odpustí. Musí však odpustiť aj sama sebe. Svoje deti majú matky rady preto, lebo poznajú sebalásku a majú rady aj samy seba. Žena sa obetuje pre to, aby vynosila dieťa, obetuje spánok, kariéru, často aj základnú hygienu a jedlo. Žena-matka je zdrojom energie, hnacou silou celej rodiny. Marek Herman preto pripomína, že každá matka má povinnosť nájsť si hodinu denne iba pre seba, kedy bude oddychovať.
