Starého bradatého pána s červenou čiapkou a vrecom plným sladkostí a darčekov veľmi dobre poznajú všetky deti. Vedia však, odkiaľ Mikuláš chodí, ako vyzeral v minulosti a prečo je k deťom taký štedrý? Vložte tento rok nedočkavým deťom do čižmičky nielen sladkosti, ale aj skutočný príbeh o sv. Mikulášovi z Myry.
Každoročne, najčastejšie v noci z 5. na 6. decembra, sa v čistých čižmičkách detí objavia sladkosti, ovocie a drobné darčeky, ktoré tam nenápadne vloží Mikuláš. Tento milý pán na rozdiel od amerického Santa Clausa nepochádza zo Severného pólu, ale zo starogréckeho mesta Patara, ktoré ležalo na území dnešného Turecka. Rok čo rok teda musí prejsť naozaj ďalekú cestu, aby vyčaril úsmev na tvárach vašich detí. Čo všetko ste ešte o Mikulášovi z Myry, ktorý žil v 3. storočí nášho letopočtu, nevedeli?
Opradený legendami
Sv. Mikuláš, biskup z Myry, bol aj v skutočnom živote dobrákom a bohatstvo zdedené po majetných rodičoch rozdával tým, ktorí to potrebovali. To, že v rozprávkach prichádza cez komín a darčeky necháva pri oknách, nie je iba vymyslený mýtus. Najznámejšia legenda o sv. Mikulášovi totiž hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktorý nemal pre svoje deti žiadne veno a nemohol im kvôli tomu nájsť ženíchov. Zo svojich dcér chcel urobiť neviestky, a práve vtedy zasiahol Mikuláš z Myry. Do domu tri večery za sebou vhodil cez okná a komín hrudky zlata, ktoré zabezpečili dcéram slušné veno, takže napokon sa šťastne vydali.
Nie je teda vôbec náhoda, že tunajšie deti si čisté čižmičky odkladajú práve na okenné parapety a vo vianočných rozprávkach a filmoch vidíme, že na Deda Mráza čakajú sušienky a pohár mlieka pri kozube. Sv. Mikuláš však nie je iba patrónom detí - známe sú aj iné legendy o záchrane námorníkov či vojakov. Svätý Mikuláš zachránil život trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Vedeli, že ich čas na Zemi sa kráti, preto sa v modlitbách prihovorili sv. Mikulášovi, ktorý ich prosby vypočul, chopil sa kormidla a pomohol im premôcť búrku. Po zachránení opäť zmizol a námorníci ho spoznali až vďaka obrazu v kostole.
Magické číslo tri sa spája aj s ďalším známym príbehom o troch vojakoch. Traja rímski bojovníci mali byť popravení, pretože videli, ako Mikuláš zachránil nevinných ľudí pred popravou. Počas čakania na smrť prosili sv. Mikuláša o pomoc, no v tomto príbehu sa nezjavil priamo im, ale samotnému cisárovi. Tomu pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky. Legenda hovorí o tom, že cisár Mikuláša poslúchol a vojakov nepopravil.
Symbolika čísla 3 sa v súvislosti so sv. Mikulášom z Myry spája nielen s jeho skutkami, ale aj so zobrazovaním tejto historickej postavy. Veľmi často môžete Mikuláša vidieť s tromi mešcami zlata alebo tromi sudmi. Počas 6. decembra sa zároveň veľmi často objavuje so svojimi spoločníkmi - anjelom a čertom, takže opäť vytvárajú trojicu.
Prečo práve 6. december?
Mikuláš žil veľmi dávno, narodil sa medzi rokmi 270 a 286 a zomrel v rozmedzí rokov 345 a 351 nášho letopočtu. Všetko, čo o ňom vieme, máme z legiend, výskumov a ústneho podania, keďže zvesti o sv. Mikulášovi z Myry sa tradujú z pokolenia na pokolenie práve ústnou formou. Viete však, prečo jeho príchod rok čo rok očakávame práve 6. decembra, keď ani nevieme presný dátum jeho narodenia či úmrtia?
Podľa historických zdrojov je 6. december práve dňom, kedy sv. Mikuláš zomrel, hoci rok úmrtia nie je presne stanovený. Pozostatky sv. Mikuláša, patróna detí, ale aj cestovateľov, požiarnikov, hospodárov, námorníkov a mnohých iných, dnes ležia v talianskom meste Bari, kde mu postavili aj nádherný chrám. Sv. Mikuláša si ľudia vážia a oslavujú po celom svete.
Od istého času je preto práve 6. december dňom, na ktorý čakajú všetky deti. Trpezlivo (aj netrpezlivo) vyčkávajú bradatého Mikuláša, ktorá sa často objavuje po boku s anjelom a čertom, niekedy ho sprevádza Snehulienka. V minulosti sa v rôznych oblastiach našej krajiny objavoval Mikuláš s medveďom alebo kozou (človekom prezlečeným za medveďa či za kozu). Na rozdiel od dnešnej podoby Mikuláša, ktorú rokmi vytvorila reklama, sa Mikuláš tradične zobrazoval ako biskup, ktorým počas svojho života bol. Symbolizuje ho červené rúcho, biskupská čiapka mitra a zlatá palica-berla. Samozrejmosťou je biela brada a láskavý pohľad.
Tradícia rozdávania sladkostí, ktorá 6. december sprevádza dodnes, sa pravdepodobne rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky. Druhá možnosť je tá, že prišla z Nemecka. Práve tam sa deň sv. Mikuláša spájal s hrou na biskupa a táto hra sa neskôr presunula na 6. decembra. Predtým to však bola iná jedna noc v roku, počas ktorej sa detičky prezliekali za biskupa z Myry, teda svätého Mikuláša. A tento dátum sa zachoval až do dnešných čias.
Mikulášske tradície a básničky
Deň sv. Mikuláša má v životoch detí veľmi dôležitú úlohu. Príchod Mikuláša je oveľa viac ako len krásnou spomienkou na detstvo. Vďaka Mikulášovi a jeho pomocníkom sa deti okrem iného učia rozoznávať dobro od zla. Sv. Mikuláš v sprievode anjela stelesňujú dobrotu, radosť a šťastie a oproti nim stojí špinavý čert s dlhým chvostom a rohmi, ktorý je symbolom zla. Táto symbolika deti naučí bojovať so strachom, pretože vedia, že dobro v podobe Mikuláša vždy zvíťazí nad zlom.
Viera v dobro sa však v tomto období spája ešte s niečím iným, a to s detskou poslušnosťou. Aj vám v detstve rodičia určite hovorili, že Mikuláš príde len v prípade, že ste celý rok poslúchali. Trestom pre neposlušné deti malo byť uhlie namiesto sladkostí a tradovalo sa tiež, že zlé deti si so sebou odnesie čert. Podľa psychológov však toto nie je vôbec vhodná taktika, pretože v deťoch týmito slovami môžete zasiať strach tak hlboko, že si ho ponesie až do dospelosti.
A ako sa teda oslavuje deň sv. Mikuláša? Určite inak ako v minulosti. Kedysi sa robili tzv. Mikulášske obchôdzky, kedy Mikuláš aj so svojimi dvoma vernými pomocníkmi, čertom a anjelom, navštevoval deti a daroval im sladkosti. S tradíciou obchôdzok sa začalo približne v 17. storočí v šľachtických kruhoch, neskôr v 19. storočí sa táto tradícia rozvinula aj na vidieku. Ako sme už spomínali, sv. Mikuláš vždy chodil s biskupskou čiapkou, palicou a bradou. Anjel bol vždy v bielom s krídlami, no a čert mal svoj kožúšok vždy naopak, nechýbali mu reťaze a niekedy aj zvončeky.
Už dlhé roky je u nás tradíciou, že Mikuláš deti obdaruje až po tom, čo mu zarecitujú mikulášsku básničku. Naučte sa s deťmi aspoň jednu krátku a jednoduchú riekanku, ktorou deti tento rok privítajú Mikuláša a odmenu si poctivo zaslúžia:
“Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku,
zlož tú svoju plnú tašku,
daj nám z darov tvojich trošku,
či koláča makového,
či koníka medového.
Veď ty svätý Mikuláš,
veľa dobrých darov máš.”
“Padá sniežik, vietor fúka,
Mikuláš nám dary núka.
Poďte, deti, detičky,
rozbaľte si balíčky.
Kto poslúchal mamku, ocka,
na každého darček počká.
Kto bol samá nezbeda,
tomu beda, prebeda.”
“Padá sniežik, vietor fúka,
Mikuláš nám dary núka.
Poďte, deti, detičky,
rozbaľte si balíčky."
“Pod okienkom z večera,
ktosi ťuká - nazerá.
Biela brada až po pás,
jaj veď je to Mikuláš!”
Prajeme vám krásneho a veselého Mikuláša plného sladkostí, ovocia aj poučenia!