Leto znamená dlhé dni, more, dovolenku, bazén, melón aj zmrzlinu. Niet sa čo čudovať, že naši mackovia leto jednoducho milujú. Nemusia dokonca chodiť ani do školy, čomu sa teší Oli, a nemusia vstávať zavčasu ráno, z čoho sa zas raduje Bruno. Mila sa síce nevie dočkať septembra a školských lavíc, no ako sama hovorí, „leto je stvorené na terénny výskum“. Toto leto je však špeciálne, mackovia sa chcú naučiť plávať!
Deti sa najlepšie učia hrou
Otecko medveď aj mamička medvedica sú zdatní plavci, no ich drobci sú stále trochu nešikovní a Bruno, hoci si to neprizná, sa trochu bojí, Mila je tiež opatrná. A Oli? Ten do vody skáče hlava-nehlava. Tvrdí, že najlepšie sa naučíš plávať, ak do hlbokej vody spadneš. Škoda len, že sa zakaždým začne topiť a ujo záchranár má plné ruky práce. Z vody preto radšej nevychádza a čaká na Oliho, kým do vody spadne, aby ho mohol zasa raz vyloviť.
„Ach tie naše deti,” povzdychla si mama medvedica a spolu s ockom sa rozhodli, že učenie plávania zveria do rúk profesionálnemu inštruktorovi. Naučiť jedno dieťa plávať je jedna vec, naučiť to troch medvedíkov je vec druhá. Jeden skáče a topí sa, ďalší sa na vodu pozerá a ochutnáva ju, no a ten tretí má v ruke papier a pero a počíta odpor vody.
Pán inštruktor si mackov premeral a povzdychol si. „No, dobre teda! Poďte sem všetci traja. Mila, plávanie nie je žiadna veda. Brunko, voda v bazéne obsahuje chlór a nie je dobré ju piť, no a netreba sa jej ani báť. A ty Oli! Najskôr sa naučíme plávať, až potom budeme skákať do vody, nie naopak. Ale úplne najskôr sa v menšej vode zahráme.“
Pán inštruktor preto deti zobral do plytkej vody a začal sa s nimi hrať. Hádzali si loptu, špliechali sa a bláznili sa. Dostali aj kolesá, rukávniky a dosku na plávanie. Vďaka nim sa naučili vode dôverovať a postupne sa osmeľovali aj do hlbšej vody. „Výborne!“ jasal pán inštruktor. „Teraz sa môžeme posunúť o krok ďalej.“
Bublinky do vody a učenie dýchania
Pán inštruktor zobral deti k okraju bazéna a vysvetlil im, že budú robiť bublinky do vody. „A to na čo?“ spýtala sa už asi milióntykrát Mila, ktorá chcela vedieť o plávaní aj ten posledný detail. Pán inštruktor sa zhlboka nadýchol a milóntykrát Mile odpovedal na zvedavé otázky. Všetci traja boli vo vode a držali sa labkami okraja bazéna. „Vydychovaním do vody sa naučíte správne dýchať a kontrolovať svoj dych, zbavíte sa strachu z vody a budete sa cítiť dobre aj pod vodou. Keď sa vynoríte, hlboko sa nadýchnete a následne ponoríte tvár do vody a vyfúknete bublinky.“
Chvíľku trvalo, kým sa to mackovia naučili. Oli bol príliš rýchly a nedočkavý, vody sa aj niekoľkokrát nadýchol. Mila išla ako podľa príručky a techniku zvládla na jednotku. Brunko niektoré bublinky dokonca pojedol. Nakoniec to však zvládli všetci. Dokázali sa nadýchnuť z plných pľúc nad vodou a vydýchnuť do vody.
Kopeme a potápame sa
„Už môžem skákať do vody?“ Pýtal sa nedočkavý Oli. „Ešte nie, veď zatiaľ vieš len kontrolovať dych. Musíš sa ešte pár vecí naučiť.” Uzemnil pán inštruktor Oliho, ktorý už pokukoval po najvyššom mostíku na skákanie. „Teraz sa ideme naučiť kopať do vody a zároveň sa ponárať pod vodu.“ Povedal pán inštruktor a naši mackovia dostali ďalšiu dôležitú lekciu z plávania.
Mackovia sa opäť zachytili kraja bazéna, no tentokrát si ľahli na vodu. Nad vodou sa nadýchli, pod vodou vydýchli a medzitým sa učili takzvaný krauliarsky kop. Kopanie je dôležitou súčasťou plávania a mackovia si to naozaj užívali. Vďaka nemu sa naučili, ako držať svoje telo nad vodou.
Ležíme na vode
„Voda naozaj nie je taká strašná,“ potešil sa Bruno. „Možno raz budem pretekať aj na olympiáde.“ Potešil sa Brunko, ktorý sa vody bál zo všetkých najviac. Teraz už vie, že voda je kamoška a že tuk na brušku, ktorý sa mu vytvoril z papania medíka a koláčikov, nie je až tak úplne na zahodenie, voda ho totiž nadnáša lepšie a môže aj oddychovať. Ležanie na vode mu išlo ľahšie než Mile a Olimu. Mila celý čas rozmýšľala, či leží v správnej polohe vzhľadom na vodu a Oli chaoticky zametal hornými aj dolnými labkami.
Mackovia sa však časom naučili ležať na vode aj na brušku, aj na chrbte. Vo forme hviezdice aj splývaním, pričom mali nohy vystreté za sebou a ruky pred sebou.
Zapájame ruky
Až keď si bol pán inštruktor istý, že mackovia zvládli dýchanie, vedia splývať s vodou (a neutopia sa pri tom) a vedia kopať, naučil mackov, ako pracovať s hornými labkami. Naučil ich prsiarske kruhy a kraulové ruky. Nešlo to veru ľahko, no všetci traja mackovia sa plávať naučili. Mila najradšej plávala prsia, Olimu sa kvôli rýchlosti najviac pozdával kraul a Brunko si najviac užíval splývanie a znak.
Po úspešnom absolvovaní kurzu dal pán inštruktor každému mackovi diplom. Mila bola vyznamenaná za ukážkovú techniku dýchania, Brunko za famózne splývanie a Oli za odvážne skákanie. Neviete si ani len predstaviť, ako sa všetci záchranári na bazéne tešili, že sa Oli naučil plávať. „Teraz už naozaj môžem byť námorník,“ povedal Oli nadšene mamičke a pyšne jej ukázal svoj diplom. „A na dovolenke preplávam celé more.“ Malí mackovia si plávanie zamilovali, plávali v jazere, v mori a pravidelne chodili aj do bazéna. Veď, ktovie? Možno raz budú plávať aj súťažne na olympijských hrách.