3 min Tohtoročná jar priniesla kopec slniečka. Z krásneho počasia sa tešili aj naši Mackovia. Najmä Mila s Olim. Brunkovi sa zimný spánok opúšťal len ťažko. Je to predsa jeho najobľúbenejšia časť roku a pri piecke je tááák dobre.
„Poďme sa hrať von! Poďme sa hrať von!” behal celý natešený Oli. Robí to tak každé ráno hneď, ako otvorí očká a uvidí slniečko za oknom. Brunko čosi zamrmlal od piecky a Mila už stála vo dverách, nachystaná s herbárom v ruke a korčuľami na nohách. “Počkám ťa vonku, najskôr sa ale naraňajkuj. Mamička natrela vianočku arašidovým maslom,” zavolala na Oliho Mila a zabuchla dvere.
„Vianočkaaaaa?” Ozvalo sa od piecky. “Tak tu si dám.” Zdvihol sa Brunko k raňajkám.
„Počuj Brunko. Čo by si povedal na ihrisko u nás pred domčekom?” Spýtal sa Oli Bruna pri raňajkách.
„Aj so šmykľavkou? Vieš, ako milujem šmýkačky!” Potešil sa Brunko.
„Aj so šmykľavkou, hojdačkou, pieskoviskom, so všetkým. Veď niekto tie hračky pre deti musí vyskúšať a správny dobrodruh sa výzvy nebojí! Brunko, budeme sa musieť obetovať a postaviť si vlastné ihrisko. A šmýkať sa a hrať sa od rána do večera.” Povedal Oli Brunkovi a nasadil si na hlavu svoju obľúbenú prilbu. „A vyskúšame aj trojkolky a kolobežky.”
Brunko sa potešil. „Dobre, ja si zatiaľ idem odpočinúť. Ten letný čas mi akosi nesedí. Zobuď ma, keď budeš doma aj so šmykľavkou.”
Oli nasadol na bicykel a začal „pedálovať“ cez les. Stretol aj nového Milinho kamaráta ježka Jožka. Skoro mu rozpichol koleso.
„Jožkooooo. Budeme mať ihrisko. Príď sa potom k nám zahrať.” Pozval Oli Jožka.
„A bude tam aj šmykľavka?” Spýtal sa Jožko.
„Aké je to ihrisko bez šmykľavky? Jasné, že bude. A pozvi aj ostatné zvieratká. Bude kopec zábavy.” Povedal Oli Jožkovi a pedáloval až k nášmu hračkárstvu. Jožko medzitým obehol všetky zvieratká v lese. Správa o novom ihrisku sa šírila po celom lese. „A bude aj šmýkačka?” Spýtala sa líška Ryška. “Jasné!” Povedal Jožko.
Keď sa Oli vrátil domov, nestihol sa čudovať. Čakali tam snáď všetky zvieratká, ktoré bývali v okolí. A všetky chceli ísť na šmykľavku. „Ale veď my sa tam všetci naraz nezmestíme.” Povedali smutne. „Ale veď sa môžeme striedať.” Vyriešila obrovský problém Mila.
V tesnom závese za Olim prišlo aj auto z hračkárstva s novou hojdačkou, šmýkačkou, pieskoviskom, domčekom, preliezačkou, záhradným stolíkom aj bazénikom. „Prišla moja šmýkačka!” Vyskočil z postele nadšený Brunko. Trošku sa však nazlostil na dlhý rad zvieratiek, ktoré na ňu čakali. “Ale to je moja šmýkačka. Ja sa striedať nechcem.” Povedal Brunko zvieratkám. „Brunko, nebuď sebecký. Veď sa môžeme zahrať predsa všetci a pozri na všetky ostatné hračky, ktoré máme na ihrisku. Kým sa Ryška šmýka, ty sa môžeš hojdať a Jožko môže robiť koláčiky v piesku. Nič sa ty neboj, spravím plán.”
Mila zobrala do ruky zápisník a spravila podrobný rozpis hry. Organizovanie jednoducho miluje. No a vďaka jej geniálnemu plánu sa všetci úžasne zahrali. Brunko tiež prestal mrnčať a zamiloval sa do pečenia pieskových koláčikov, hojdačiek aj preliezačiek. „Vidíš, Brunko! Nie je pekné byť sebecký. Podeliť sa je správne. Nič nie je lepšie ako spoločná zábava. A navyše, keby si sa len šmýkal od rána do večera každý deň, bude ťa bolieť zadok.” Zasmiala sa Mila. A tak naši Mackovia dostali svoje prvé ihrisko, na ktorom sa zabávali každý deň spolu so zvieratkami z celého lesa.
