9 min Dojčenie nie je povinnosť, ale výhradné právo ženy. Materské mliečko plní úlohy výživy a zabezpečuje naštartovanie imunitného systému u dieťatka. Zároveň sa pri ňom vytvára puto medzi matkou a dieťaťom. Nie vždy je však dojčenie príjemné a bezproblémové a dokonca nie vždy je možné. Čo robiť, keď dojčenie jednoducho nejde?
Základným predpokladom správneho dojčenia je zvolenie vhodnej polohy, o ktorom sme písali v predchádzajúcom blogu, a správne priloženia a prisatie dieťaťa. Správne prisatie bábätka spoznáte podľa toho, že dolnou perou a bradou zakrýva väčšiu časť dvorca ako hornou perou. Ako odporúčajú poradkyne dojčenia zo združenia Mamila, ktoré sa zaoberá poradenstvom pri dojčení, pred prisatím môžete bábätku prejsť bradavkou po hornej pere z jednej strany na druhú, aby čo najviac otvorilo ústočká. Brada bábätka by už v tejto fáze mala byť blízko prsníka, tak aby sa pri prisatí dotkla prsníka ako prvá a aby aj po prisatí medzi nosom bábätka a prsníkom zostal priestor. Vďaka tomuto asymetrickému priloženiu bude mať bábätko zaklonenú hlavičku a bude lepšie piť. Bábätká sa lepšie prisávajú, ak sú s mamičkou v kontakte koža na kožu, pretože to v oboch prebúdza inštinkty a stimuluje mamičku k dojčeniu.
Keď dojčenie sprevádza bolesť
Dojčenie je krásne do chvíle, kým neprídu problémy, jedným z nich sú napríklad popraskané bradavky. Ich príčinou býva často nesprávne priloženie alebo nesprávna technika dojčenia. Aj jedno nesprávne prisatie môže spôsobiť poškodenie bradavky. Popraskané a krvavé bradavky sú také bolestivé, že často sú dôvodom na odstavenie dieťaťa. Na tento problém sú vhodné lanolínové prípravky na prírodnej báze, ktoré sú pre bábätko neškodné. Krém pred dojčením nemusíte z prsníka zmývať. Niektorým mamičkám pomohla aj samoliečba – potieranie doráňaných bradaviek vlastným mliekom. Aby ste popraskaniu predišli, striedajte od začiatku polohy, aby bol tlak na bradavku vždy v inom mieste. Bradavky udržiavajte v suchu a na vzduchu a zároveň ich neumývajte príliš často, aby ste nepoškodili ich ochrannú lipidovú vrstvu.
Bradavka, ktorá nemá ideálny tvar
Pri dojčení nie je dôležitý tvar bradavky, ale skôr to, či sa dokáže aspoň trochu vztýčiť. Rozlišujeme tri druhy bradaviek – normálne bradavky, ploché bradavky a vpáčené bradavky. Plochá bradavka je taká, ktorá sa nedá vytiahnuť von a po stimulácii alebo pri chlade sa nepredlžuje. Na pohľad je vidieť, nie je však vyvýšená nad povrch dvorca. Vpáčená bradavka (zapadlá) je stav, pri ktorom je bradavka vtiahnutá do prsníka a nie je ju vôbec vidieť. Kojenie s iným typom bradaviek ako sú normálne, nie je nemožné, vyžaduje však väčšiu trpezlivosť a cvičenie. A veľakrát aj zásah laktačnej poradkyne. Bábätko sa dokáže prisať na akýkoľvek tvar bradavky aj dvorca, môže mu to však pár dní trvať. Dôležité je mlieko odsávať a trpezlivo skúšať dieťa prikladať na vopred stimulované bradavky. Pri vpáčených bradavkách pomáha obyčajná stimulácia prstami a ich vytiahnutie tesne pred kojením. V ťažších prípadoch pomôžu formovače – špeciálne pomôcky do podprsenky, ktoré sústavným tlakom posúvajú bradavku do otvoru v membráne. Pozor, formovače si nezamieňajte s klobúčikmi!
Keď príde (laktačná) kríza
Ďalším z problémov, s ktorým sa môžu mamičky stretnúť, je laktačná kríza. Nedostatok mlieka sa objavuje v období tzv. rastových špurtov, kedy dieťatko vyžaduje viac mlieka – medzi 3. a 6. týždňom a okolo 3. a 6. mesiaca života. Tvorba mlieka sa musí prispôsobiť potrebám bábätka. Zvýšenie laktácie podporíte odstriekavaním alebo odsávaním mlieka, dojčením z oboch prsníkov a častým dojčením. Ak by ste bábätku v tomto období podali príkrm, v konečnom dôsledku by ste znížili počet priložení a tým aj tvorbu materského mlieka.
A zase tie prsia...
Komplikáciami, kvôli ktorým ženy uvažujú nad pozastavením dojčenia, sú aj upchaný mliekovod a zápal prsnej žľazy (mastitída). Upchaný mliekovod sa prejavuje ako bolestivé zdurenie na jednom mieste prsníka. Jeho príčinou býva väčšinou nesprávna technika sania. Pred dojčením je vhodné zatvrdnuté miesto nahriať teplou vodou a rozmasírovať ho. Medzi dojčením pomôžu chladivé obklady alebo tvarohový obklad. Upchatý mliekovod môže prepuknúť až do zápalu prsnej žľazy. Pre zápal prsnej žľazy je typická horúčka, zimnica a bolestivé a začervenané miesto v prsníku. Mastitída si už vyžaduje liečbu antibiotikami. V dojčení však netreba prestávať, mlieko môžete aj odstriekavať.
Problém môže mať aj bábätko
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje úspešné dojčenie je aj pohyblivosť a funkcia jazyka bábätka. Pri správnom asymetrickom prisatí je jazyk vyplazený a presahuje spodnú peru. Tuhá či krátka uzdička pod jazykom spôsobujú, že jazyk je menej pohyblivý a bábätka má ťažkosti pri dojčení – je podráždené a nedostatočne priberá, pričom na prsníku môže byť dlho. Tým, že sa jazyk nehýbe správne, odiera bradavku a môže prísť k jej prasknutiu až k infekcii. Deti nedostatočnú pohyblivosť jazyka kompenzujú zvýšením tlakom čelusti, hryzením či žutím bradavky. Pri podozrení na prirastenú uzdičku sledujte, či sa bábätko dobre prisáva a je schopné vyprázdniť prsník. Uzdičku môže potom prestrihnúť pediater, otorinolaryngológ, chirurg či detský stomatológ. Existujú však aj zdravotné komplikácie bábätka, pri ktorých sa dojčenie vyslovene neodporúča. Ide o niektoré vrodené metabolické ochorenia či chýbajúci sací reflex.
Všetko je v hlave?
Aj keď dojčenie vyzerá ako najprirodzenejšia vec na svete, mnohé mamičky potrápi. Príčinou nemusí byť len zlé prisatie či zdravotný stav, ale aj psychická nepohoda, nedostatok spánku a oddychu či vnútorné presvedčenie, že žena dojčiť nemôže alebo nechce, prípadne sa rozhodne dojčiť len krátko. Psychika hrá pri dojčení veľkú úlohu. Predovšetkým prvorodičky sa musia zmieriť s novou úlohou rodiča, po pôrode zároveň dochádza k vyrovnávaniu hormonálnych hladín, takže podráždenie či plačlivosť nie sú ničím výnimočným. Samotný stres môže mať vplyv na produkciu mlieka a dojčenie. Potrebnú podporu môže mamička získať u laktačnej poradkyne – keď si nesadne s jednou, môže vyskúšať ďalšiu.
Príbeh mamičky Karolíny
Ani pomoc laktačnej poradkyne a úpenlivé snaženie mamičky však neznamenajú vždy 100 % úspech. Keď dojčenie napriek snahám nejde, na rade je fľaška s umelým mliekom. Podobne ako u Karolíny, ktorá v 28 rokoch porodila svoje prvé dieťa: „Keby mi niekto povedal, že dojčenie bude pre mňa boj, neuverím. Počas tehotenstva som mala dostatok času pripraviť sa na materstvo. Čítala som si o rôznych výchovných metódach, nosení, kontaktnej výchove aj o samotnom pôrode a jeho vplyve na psychiku bábätka. O dojčení som si nenaštudovala vôbec nič, veď niečo tak prirodzené sa netreba učiť. Už v pôrodnici som však pochopila, ako veľmi som sa mýlila. Kým iné mamičky dojčili snáď od prvého momentu, ako im dieťa priložili na hruď, ja som bola opačný prípad. Napriek bondingu sa malý nevedel prisať. Trénovala som každú chvíľu, dieťatko prikladala, no ono nespolupracovalo. To, že sa mi mlieko spustilo až na piaty deň, situácii tiež neprospelo.“ Karolínu z pôrodnice prepustili a laktačná poradkyňa ju naučila dojčiť s klobúčikmi, bez nich to nešlo.
Po týždni takéhoto dojčenie si uvedomila, že klobúčiky sú nesmierne obmedzujúce. „Chcela som dojčiť na požiadanie a s klobúčikmi sa mi to zdalo komplikované. Dojčenie na verejnosti nie je nič pre mňa a ešte si do toho lepiť silikónové násadky na bradavky a dbať o to, aby držali? Dovidenia, diskrétne dojčenie. Rozhodla som sa preto opäť vyhľadať laktačnú poradkyňu. Vďaka nej sa dojčenie rozbehlo a jej rady mi veľmi pomohli. Bohužiaľ, týždeň po jej návšteve sa mi znížila tvorba mlieka. Opäť som vyhľadala laktačnú poradkyňu, ktorá môj stav potvrdila. Nakúpila som si rastlinné preparáty, bylinky, čaje a zvýšila počet kojení,“ dodala Karolína. Toto obdobie bolo pre ňu náročné psychicky aj finančne, bylinky na 2 týždne ju stáli 30 eur. Jej prvorodený syn však stále nedostával dostatok mlieka a bol večne hladný. Nepomáhali ani overené rady „kontaktných mamičiek“, bábätko plakalo vo dne v noci a bolo lenivé ťahať to málo mlieka, ktoré Karolíne zostalo.
Pár týždňov si preto mlieko odsávala a dieťatko kojila prostredníctvom tzv. cievky. „Boli sme vyčerpaní aj ja, aj manžel, nakoľko na kojenie cievkou potrebujete jeden pár rúk navyše. Objavilo sa u mňa baby blues, respektíve začiatok menšej popôrodnej depresie. Plakala som a vyčítala som si, že som neschopná matka, ktorá nedokáže nakŕmiť vlastné dieťa. Pohrávala som sa s myšlienkou, že to trápenie ukončím a malému nasadím umelé mlieko. Keď som sa so svojimi pocitmi zverila v skupine mamičiek, namiesto podpory sa mi dostalo plno rád a názorov v zmysle, že umelé mlieko je čisté peklo a mám sa viac snažiť. Možno aj pod vplyvom tlaku okolia a iných dojčiacich matiek som sa zaťala a dojčila ďalej,“ popísala svoj boj s dojčením.
Množstvo mlieka sa jej o niečo zvýšilo a syn sa opäť dokázal prisať, no napriek tomu v nej zostala akási „pachuť“ z dojčenia. Počas tohto intímneho aktu nepociťovala príval lásky a spojenia s dieťaťom, naopak, cítila veľkú nervozitu až stavy úzkosti. „Niekedy okolo 5. mesiaca sa u malého objavil štrajk a odmietanie prsníka. Radšej plakal od hladu, akoby sa mal prisať. V tomto období som dostala odporúčanie skončiť s dojčením kvôli mojim zdravotným problém a priznám sa, v kútiku duše mi odľahlo. Kúpila som balenie umelého mlieka a viete čo? Nikdy počas kojenia sa môj syn netváril tak spokojne, ako po vypití prvej fľašky umelého mlieka. Keď som zbadala ten blažený výraz, vedela som, že som urobila dobre. Moje stavy úzkosti zmizli a materstvo som si začala užívať omnoho viac. Za mňa určite platí – spokojná mama = spokojné dieťa,“ zverila sa nám so svojím príbehom Karolína.
