4 min Reklamy v televízii odporúčajú mlieko ako úžasný nápoj, ktorý podporuje zdravie a posilňuje kosti. Školské desiaty aj obedy sa často bez pohára mlieka ani nezaobídu. Čo však robiť, ak vaše dieťa na mlieko reaguje hnačkou alebo vyrážkou? Váš drobec môže trpieť intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. Zisťovali sme za vás, ako rozoznať alergiu od intolerancie.
Alergia na mliečnu bielkovinu je jednou z najčastejších potravinových alergií. Deti do jedného roka by kravské mlieko piť nemali vôbec. Alergia na mlieko je totiž najčastejšia u dojčiat, približne 90 % batoliat s alergiou na mliečnu bielkovinu sa jej však zbaví v priebehu troch rokov. Deťom sa odporúča podávať mlieko až v druhom alebo treťom roku života. S kyslomliečnymi produktami však môžete začať aj skôr, a to po prvom roku života. Jogurty, cmar či tvaroh sú ľahšie stráviteľné. Ak má však vaše dieťa preukázanú alergiu na mliečnu bielkovinu, nesmie konzumovať žiadne mliečne produkty.
Alergia na mliečnu bielkovinu
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na mliečnu bielkovinu. Niekoľko hodín až niekoľko dní po skonzumovaní mliečneho výrobku sa môžu objaviť príznaky alergie. Ak sa niektoré z nich objavia, určite vyhľadajte lekára:
- tráviace ťažkosti (hnačka, zvracanie, kŕče),
- kožné ťažkosti (vyrážka, ekzém, žihľavka),
- respiračné problémy (nádcha, astma),
- v niektorých prípadoch môže konzumácia mlieka u alergika viesť aj k chudokrvnosti alebo sa môže viazať s poruchami rastu u detí.
Diagnostika a liečba
Alergia sa zväčša diagnostikuje testom na protilátky v krvi. Zvyčajne sa robí aj tzv. eliminačná diéta, kedy sa mlieko na nejakú dobu vysadí a sledujú sa reakcie organizmu pri vysadení a pri následnej konzumácii mlieka.
Na základe diagnózy lekár určuje ďalšiu liečbu. Môže dokonca nasadiť antihistaminiká, kortikoidy alebo inú liečbu. Deti aj dospelí, ktorí trpia na alergiu na mliečnu bielkovinu, nesmú konzumovať mliečne výrobky. A to sa netýka len mlieka, syrov, jogurtov, ale aj iných potravín, ktoré mlieko obsahujú. Teda aj mliečnej čokolády, niektorých sladkostí, pečiva obsahujúceho kravskú mliečnu bielkovinu a podobne.
Intolerancia na laktózu
Intolerancia na laktózu je veľmi bežná. Podľa výskumov má až 65 % svetovej populácie zníženú schopnosť spracovania laktózy. V niektorých komunitách, napríklad vo východnej Ázii, intolerancia na laktózu zasahuje až 90 % dospelej populácie.
Intolerancia na laktózu má podobné prejavy ako alergia, no vzniká z iných príčin. Deti aj dospelí s intoleranciou na laktózu, nemajú v organizme dostatok enzýmu laktázy. Práve vďaka tomu nedokážu dobre spracovať mliečny cukor, laktózu. Ten následne v črevách kvasí a spôsobuje plynatosť a iné tráviace ťažkosti.
K prejavom intolerancie na laktózu patrí plynatosť, hnačky a kŕče. Na rozdiel od alergie však intolerancia nespôsobuje kožné a respiračné ťažkosti. Prejavy intolerancie sa prejavujú v rozmedzí 30 minút až 2 hodín po konzumácii mlieka.
Diagnostika a liečba
Intolerancia na laktózu sa diagnostikuje rôznymi spôsobmi, buď zmeraním hladiny cukru v krvi, analýzy dychu, prostredníctvom PH stolice alebo aj genetickým vyšetrením. Ľudia s intoleranciou na laktózu majú väčšinou problémy so samotným mliekom, no dokážu bez problémov skonzumovať kyslomliečne výrobky a syr.
V lekárni si môžete kúpiť enzým laktázu, ktorú skonzumujete pred požitím mliečných produktov. Je však lepšie sledovať na vás a vašich deťoch, čo môžete zjesť bez problémov a čo vám, naopak, spôsobuje problémy. Fermentácia štiepi laktózu, a tak sú kyslomliečne produkty oveľa lepšie stráviteľné než obyčajné mlieko.
Vyvážená diéta aj bez mlieka
Mlieko nie je jediným zdrojom vápnika, tieto potraviny dodajú vašim deťom aj vám dostatok vápnika pre zdravé a silné kosti:
- špenát,
- kel,
- sója,
- biela fazuľa,
- okra,
- niektoré ryby, ako sardinky, losos, ostriež a pstruh,
- brokolica,
- mandle,
- riasy wakame,
- mak,
- sezamové semienka.
Nedostatok vápnika v diéte môžete kompenzovať aj výživovými doplnkami. Odporúčané denná dávka vápnika sa líši v závislosti od veku človeka. Bábätká do jedného roka prijímajú vápnik primárne z materského mlieka alebo mliečnych náhrad. Deti od 1 – 3 rokov by mali denne prijímať približne 700 mg a deti od 4 – 8 rokov už 1000 mg. U detí vo veku 9 – 18 rokov sa odporúča až 1300 mg vápnika denne.
U dospelých mužov vo veku 19 – 70 rokov je denná dávka 1000 mg, od 71 rokov a viac je to 1200 mg. U dospelých žien vo veku 19 – 50 rokov je to 1000 mg a u žien starších ako 50 rokov sa odporúča prijímať 1200 mg vápnika denne.
Aby telo dokázalo vstrebať vápnik, však potrebuje aj dostatočné množstvo vitamínu D. Ten získate ideálne zo slnka, vajec či rýb.
