4 min Ružová pre dievčatá, modrá pre chlapcov. Bábiky pre dievčatá, autíčka pre chlapcov. Sukničky pre dievčatá, nohavice pre chlapcov. Dlhé vlasy u dievčat, krátke u chlapcov. Je pravda, že do stereotypov tlačia rodičia deti podvedome už odmalička, alebo je za výberom hračiek, ale aj oblečenia prirodzený záujem detí?
Už od nepamäti sa detské hračky rozdeľovali na hračky pre dievčatká a hračky pre chlapcov. Kým v minulosti boli bábiky handrové a autíčka drevené, postupom času sa hračky zdokonaľovali a na trh prichádzali pestrofarebné hračky s rôznymi funkciami. Vždy však rozdelené na dievčenské a chlapčenské. To ale neznamená, že deti si hračky medzi sebou nemôžu vymeniť, alebo že chlapci nemôžu siahnuť po bábike či čajovej súprave. Prečo sú aj napriek tomu rodičia spokojnejší, keď dievčatko túži po krásnej bábike s dlhými vlasmi a chlapček chytá ockove nástroje?
Čo je to stereotyp?
Stereotypy sú názory a myšlienky, ktoré vznikli na základe iracionálneho posudzovania ľudí, skupín či prostredia a v ľuďoch sú hlboko zakorenené. Preto je prirodzené, že upustiť od niečoho takého ako kategorizovanie hračiek na dievčenské a chlapčenské nie je veľmi jednoduché. Práve stereotypizácia mužského a ženského správania má v spoločnosti pevné miesto, ktoré si tam “budovala” dlhé roky.
Snáď prvýkrát s touto stereotypizáciou poriadne otriasla emancipácia žien, ktoré sa chceli zo stereotypu vymaniť. V súčasnosti stereotypmi, najmä rodovými, otriasa otázka genderovej rovnosti medzi mužmi a ženami. A táto otázka sa chtiac-nechtiac dotkla aj detí a ich hračiek. Prečo je zrazu zlé, ak dievčatko dostane na narodeniny ružovú bábiku v kvetinkovaných šatkách?
Hračky a výber profesie
Hračky, s ktorými sa deti hrajú, už odmalička ovplyvňujú ich pohľad na svet, záujmy či zručnosti, no zároveň vplývajú na fyzický vývin mozgu. Podľa slov mnohých psychológov sa práve hračkami z detstva dá vysvetliť množstvo profesií s prevládajúcim zastúpením žien alebo mužov. Hry na profesie pritom v detstve patria medzi jedny z najdôležitejších, pretože deti sa vďaka nim približujú dospeláckemu svetu, učia sa chápať ho a tiež sa učia prijať zodpovednosť.
Muži boli vždy tí, ktorí svojpomocne postavili dom, opravili strechu, poskladali nábytok či hojdačku na záhrade. Na základe toho vznikli detské dielničky pre chlapcov, ktorí si vďaka nim môžu poskladať vlastné autíčko. Na druhej strane ženy sa vždy starali o chod domácnosti a o výchovu detí, z čoho prirodzene vyplynulo hranie sa s bábikami či detskou kuchynkou. Výhodou dnešnej doby je, že deti sa o hračky môžu podeliť podobne, ako sa delia dospeláci o pracovné pozície.
Čo na to lekári?
“Ošiaľ” okolo rodovej ideológie nezostal nepovšimnutý ani lekármi. Tí zaujali k tejto otázke jasné stanovisko a v oficiálnom vyjadrení už v roku 2014 dali najavo svoje znepokojenie. Lekári, ktorí sa pod vyjadrenie podpísali, striktne odmietajú sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa a rodovú ideológiu považujú za neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť ho podľa želania tejto ideológie. Rodová ideológia má za úlohu vystavovať už deti v škôlkach a na základných školách rodovo opačným podnetom, ktoré by deti oslobodili od rodových stereotypov.
Diať sa tak má prostredníctvom rodovo neutrálnych hračiek, opačných vzorcov správania a počas hier výmenou mužských a ženských rolí. Tento tzv. rodovo citlivý výučbový proces však môže podľa slov lekárov narušiť zdravý duševný vývin detí a ich citlivú duševnú stabilitu a zároveň môže viesť k vzniku duševných porúch, porúch správania či k úzkostným stavom a depresiám. Nie je nič zlé na tom, ak dievčatko siahne po autíčku a chlapec po bábike, no je rozdiel medzi tým, či je táto voľba slobodná alebo nútená.
Nielen súčasná generácia rodičov, ale ešte aj ich rodičia a starí rodičia stereotypy poznali a žili v nich, no nevnímali ich ako stereotypy. Spoločnosť sa však neustále posúva smerom vpred, zamýšľa sa nad minulosťou a snaží sa robiť niečo pre budúce generácie. Ako vnímate túto kontroverznú otázku rodovej ideológie a jej vnášanie do vyučovania vy?
