Čakáte druhé bábätko a v hlave máte vysnívané rôzne scenáre, ako si budú vaše deti rozumieť a ako bude starší súrodenec toho mladšieho ľúbiť už od samého začiatku? Tešíte sa na moment, kedy sa prvýkrát stretnú, no možno práve táto chvíľa vám dá dole ružové okuliare. Nie všetky deti sú totiž z príchodu mladšieho súrodenca nadšené. Ako sa pripraviť na žiarlivosť ešte pred narodením druhého bábätka?
Mať súrodenca je úžasné, no tí z nás, ktorí majú bratov a sestry, vedia, že tieto vzťahy nie sú vždy iba plné smiechu a spoločných hier. Už vopred musíte počítať s tým, že nie každý deň s dvomi deťmi bude ako z rozprávkovej knižky, avšak malé konflikty k zdravému súrodeneckému vzťahu patria. Ako však zabrániť skutočnej súrodeneckej rivalite a žiarlivosti, ktorá nemá s pekným vzťahom nič spoločné?
Začnite ešte pred narodením
Ešte pred tým, ako na svet privediete svoje druhé dieťatko, oboznámte staršieho súrodenca o tom, čo to znamená byť veľkým bratom či sestrou a nič nezahmlievajte. Ak si neviete rady, ako a kde vlastne začať, pomôžte si knihami, dokonca aj tými detskými. Objavíte tak zábavný a interaktívny spôsob, vďaka ktorému sa uistíte, že vaše prvorodené dieťa chápe, čo ho onedlho čaká. Dovoľte staršiemu dieťatku hladiť vaše bruško, rozprávať sa s bábätkom, ukazujte mu fotky z ultrazvuku a porovnávajte ich s fotkami z prvého tehotenstva, ak také máte.
Veľmi dôležité je pripraviť staršieho súrodenca na všetko, čo so sebou narodenie sestričky alebo bračeka prináša. Je síce pravda, že spolu títo dvaja nezbedníci zažijú kopec zábavy, no na tú si bude staršie dieťa musieť pár mesiacov, dokonca rokov, počkať. Vysvetlite mu, že po príchode z nemocnice bude bábätko najmä plakať, spať, jesť a kakať a bude si vyžadovať veľa pozornosti mamičky aj otecka, presne tak, ako to bolo aj v jeho prípade.
Najhoršie, čo môžu rodičia urobiť, je povedať dieťaťu, že onedlho príde na svet jeho najlepší priateľ, s ktorým sa bude môcť kedykoľvek hrať. Namiesto veselého parťáka sa mamička po pár dňoch neprítomnosti vráti z pôrodnice s plačúcim uzlíčkom, ktorý bude v centre pozornosti. Predostrite prvorodenému aj túto tienistú stránku, no ubezpečte ho, že aj napriek tomu si nájdete čas na spoločné hry a podobne.
Na príchod mladšieho súrodenca začnite prvorodeného potomka pripravovať už pred narodením aj tak, že trochu upravíte denný režim. Skráťte čas na čítanie rozprávky pred spaním, presuňte staršie dieťatko do samostatnej izby, aby si už teraz zvykalo na zmenu. Myslite niekoľko krokov dopredu, uvedomte si, ako bude vyzerať váš deň po narodení druhého dieťatka a začnite pracovať na väčšej samostatnosti veľkého brata či sestry. S týmito malými zmenami môžete začať hneď po tom, ako vám lekár potvrdí tehotenstvo. Starší súrodenec tak bude mať dostatok času na adaptáciu a príchod malého bábätka už bude “iba” jednou ďalšou zmenou.
Zapojte ho do starostlivosti o bábätko
Dokážte staršiemu súrodencovi, že aj po narodení toho mladšieho bude v domácnosti nápomocný. Doteraz vám možno pomáhal pri varení v kuchyni, pri upratovaní alebo pri prácach v záhrade. Odteraz sa môže podieľať aj na starostlivosti o bábätko. Môže vám napríklad pripraviť plienku na prebalenie bábätka, vybrať oblečenie, pomôcť počas kúpania, ale aj počas kŕmenia. Takéto na prvý pohľad drobné úlohy dodajú staršiemu dieťaťu pocit dôležitosti, zodpovednosti a hrdosti. Prvorodený syn či dcéra bude vedieť, že sa na neho/na ňu spoliehate a nebude sa cítiť odstrčený/odstrčená.
Mnohí rodičia robia chybu v tom, že sú až príliš opatrní a nedovolia staršiemu súrodencovi priblížiť sa k bábätku, pohladiť ho alebo si ho podržať v náručí. Dôverujte mu trochu a vložte mu bábätko do náruče, keď sedí na gauči a vy ste pri ňom. Dovoľte staršiemu dieťaťu podržať počas kŕmenia fľašu, obliecť bábätku ponožky či dať na hlavu čiapku. Nezabudnite dieťatko za každú dobrú činnosť pochváliť, ďakujte mu a pripomínajte, že bez jeho pomoci by ste starostlivosť o bábätko nezvládli.
Nepodceňujte spoločné aktivity
Je prirodzené, že po narodení bábätka mu rodičia, najmä matka, venuje takmer všetok svoj čas, veď rovnako to bolo aj pri prvom dieťati. Nezabúdajte však na to, že vašu pozornosť potrebuje aj starší súrodenec. Dohodnite sa s partnerom či rodinou na tom, že z času na čas “vypadnete” so starším synom či dcérou z domu iba vy dvaja, presne tak, ako to bolo kedysi. Aspoň pár hodín týždenne venujte iba staršiemu dieťaťu, vyberte sa na prechádzku, na zmrzlinu, zahrajte sa vo dvojici, porozprávajte sa.
Neodsúvajte staršieho súrodenca na vedľajšiu koľaj len preto, že už je trochu samostatnejší a v niektorých veciach nepotrebuje vašu pomoc. Ak je to v niektorých situáciách možné, venujte sa obom deťom naraz. Pri dojčení mladšieho môžete tomu staršiemu čítať knižku alebo môžete spoločne pozerať rozprávku. Využite aj čas, keď bábätko spí a keďže bude zrejme spať väčšiu časť dňa, tieto chvíle venujte prvorodenému dieťaťu.
Čo robiť, keď prevládne žiarlivosť?
Niekedy sa výbuchom hnevu a žiarlivosti na bábätko jednoducho nevyhnete, to však neznamená, že ste ako rodič zlyhali. Prejavy žiarlivosti sú pre človeka prirodzené, o to viac sa pokúste vcítiť do kože svojho dieťatka, ktoré má zrazu pocit, že je na druhom mieste. Rodičia žiarlivých detí sa najčastejšie stretávajú s prejavmi, ktoré sú vývojovým krokom späť. Starší súrodenci, ktorí žiarlia, sa začnú v noci pocikávať, vyžadujú od rodičov, aby ich kŕmili, či dokonca dojčili.
Experti z prestížnej americkej Mayo Clinic odporúčajú rodičom, aby toto správanie skúsili ignorovať: “Dieťa sa tak bude snažiť získať si vašu pozornosť iným, lepším spôsobom a správaním,” hovoria. Ako sme už spomínali, je tiež veľmi dôležité chváliť staršieho súrodenca pri každej možnej príležitosti a pomáha ešte jedna maličkosť - úsmev. Usmejte sa na staršieho syna/dcéru, keď vojde do miestnosti, usmievajte sa na neho či na ňu počas raňajok, pri kúpaní, atď. Snažte sa k prvorodenému potomkovi správať rovnako, ako ste sa k nemu správali pred príchodom bábätka.
Rodičia, ktorí túto súrodeneckú rivalitu a žiarlivosť zažili na vlastnej koži, tvrdia, že niekedy trvá aj celý rok, kým si staršie dieťa zvykne na prítomnosť mladšieho a začne ho akceptovať. Každé dieťa má vlastnú osobnosť a so zmenami sa vyrovnáva po svojom. Ak si už naozaj neviete rady a začína sa vás zmocňovať zúfalstvo, požiadajte o radu kamarátku, pediatra alebo detského psychológa.