Pomoc, máme doma malého perfekcionistu

Všimli ste si, že všetko, čo vaše dieťa robí, robí naplno a za každú cenu sa snaží byť najlepšie zo všetkých? Pravdepodobne máte doma malého perfekcionistu. Táto charakterová črta si určite zaslúži uznanie, ale môže byť aj na škodu. Prečítajte si, prečo perfekcionizmus u detí nie je až taká výhra a ako také dieťa vychovávať.

Z písomky musí mať vždy najviac bodov, v súťaži musí byť vždy prvý a aj ten najnovší model hračky, poprípade techniky či oblečenia musí mať skôr ako ostatné deti. Mať vysoké očakávania od seba aj od okolia nie je zlé. Ak však deti očakávajú, že všetko bude perfektné, nikdy nebudú spokojní so svojim výkonom.

Príliš vysoké nároky

Perfekcionisti si sami stanovujú často nereálne ciele, čím na seba vyvíjajú enormný tlak. Platí pre nich jednoduchá rovnica - všetko alebo nič. Stačí, že im do plného počtu bodov z písomky chýba jeden a automaticky to považujú za zlyhanie. Problémom je však to, že ani z úspechu sa časom nedokážu tešiť naplno a hneď posúvajú latku vyššie.

Perfekcionizmus môže byť skvelou motiváciou pre deti dosahovať lepšie výsledky. Veľmi rýchlo však môže skĺznuť do skutočného problému, ktorý deťom v živote skôr uškodí, ako pomôže. Odborníci identifikovali tri rôzne typy perfekcionizmu, pričom pre zdravie dieťaťa môže byť škodlivý ktorýkoľvek z nich:

1. Perfekcionizmus orientovaný na iných - človek nastavuje nereálne požiadavky ostatným ľuďom
2. Perfekcionizmus orientovaný na seba - ľudia očakávajú stopercentné výkony sami od seba
3. Spoločensky podmienený perfekcionizmus - človek je presvedčený o tom, že nerealistické očakávania mu nastavuje spoločnosť, či už rodičia, učitelia, tréneri alebo partner.

Ako spoznať perfekcionistu?

Varovné príznaky perfekcionizmu sa u detí líšia v závislosti od veku a typu perfekcionizmu, ktorý sa u nich rozvíja. Vo všeobecnosti sa perfekcionizmus prejavuje takto:

• Ťažkosti s plnením úloh. Perfekcionista je presvedčený, že výsledok nie je nikdy dosť dobrý.
• Úzkosť sprevádzajúca zlyhanie.
• Prehnaná citlivosť na kritiku
• Nízka frustračná tolerancia v prípade chyby alebo zlyhania.
• Prokrastinácia, ktorou perfekcionista odďaľuje plnenie náročných úloh.
• Sebakritika, sebauvedomovanie a pocit trápnosti, ktorý nastáva veľmi skoro a bez zjavnej príčiny.
• Problémy s rozhodovaním sa alebo prioritizáciou úloh.
• Prílišná kritika voči sebe aj ostatným.

Tlak školy aj rodičov

Perfekcionizmus nie je vrodená vlastnosť. Vedci popísali niekoľko faktorov, ktoré k jeho vzniku prispievajú:

• Akademický tlak. Deti sa vyburcujú k perfektným výsledkom preto, že sa túžia dostať na prestížnu strednú školu alebo univerzitu, poprípade sa snažia získať prospechové štipendium. Tieto akademické tlaky môžu spôsobiť, že deti majú potrebu byť dokonalé, pretože inak v živote nič nedosiahnu.
• Biologické faktory. Perfekcionizmus síce nie je vrodený, ale môže mať biologickú podstatu. Úzko totiž súvisí s určitými duševnými poruchami, ako napríklad obsedantno-kompulzívna porucha či poruchy stravovania.
• Túžba potešiť. Niektoré deti chcú získať obdiv a náklonnosť tým, že sa ukážu dokonalé vo všetkých ohľadoch. V niektorých prípadoch to môže byť jediný spôsob, ako si získať pozornosť rodičov.
• Nízka sebahodnota. Perfekcionisti majú tendenciu sústrediť sa na svoje chyby a prehliadať úspechy. To vedie k zlým pocitom zo svojej vlastnej osobnosti, pretože majú pocit, že sú len takí dobrí ako ich úspechy.
• Vplyv rodičov. Deti treba chváliť, ale aj prílišná chvála si môže vypýtať svoju daň. Keď svojich potomkov neustále chválite aj za “banality”, môžu nadobudnúť pocit, že urobiť chybu je zlé a budú sa snažiť uspieť za každú cenu.
• Rodičia-perfekcionisti. Ak sú perfekcionisti rodičia, je viac než pravdepodobné, že rovnakých perfekcionistov vychovajú aj zo svojich detí.
• Pozornosť médií. V správach neustále počúvame o skvelých výsledkoch športovcov a perfektnom výkone hercov či spevákov. Opakom toho sú vyjadrenia médií, ktoré hlásajú, že stačila jediná chyba a športovec si pokazil celú kariéru. Tieto mediálne príbehy môžu u detí vzbudiť dojem, že vo všetkom musia byť dokonalí.
• Trauma. Traumatické zážitky u detí môžu spôsobiť, že milované a prijaté sa budú cítiť iba vtedy, keď budú podávať fantastické výkony.

Keď sa z perfekcionizmu stane problém

To, že je vaše dieťa perfekcionista, ešte neznamená, že sa automaticky dostane na vrchol. Perfekcionizmus môže mať v skutočnosti opačný efekt. Perfekcionisti často zažívajú úzkosť zo zlyhania, ktorá im bráni v úspechu. Strach z neúspechu ich brzdí v skúšaní nových vecí, čo môže viesť k maskovaniu bolesti a nespokojnosti. Navonok sa perfekcionisti prejavujú ako ľudia, ktorých nič netrápi, pretože aj prejav strachu a obáv je prejavom zlyhania. Mnohí z nich preto s príchodom problémov potichu trpia.

S perfekcionizmom je úzko spojená aj zvýšená hladina stresových hormónov. Perfekcionisti sa cítia pod tlakom a majú pocit, že sa musia za každú cenu vyhnúť chybám, čo ich dostáva pod neustály stres. A ten môže z dlhodobého hľadiska vážne poškodiť fyzické aj emočné zdravie človeka a vedie až k problémom s duševným zdravím. Perfekcionisti sú vystavení vyššiemu riziku depresie, úzkosti a iných porúch v oblasti duševného zdravia.

Premeňte perfekcionizmus vo výhodu

Spozorovali ste u svojho dieťaťa varovné signály, ktoré odkazujú na perfekcionizmus? Vďaka nasledujúcim stratégiám môžete svojim deťom pomôcť dostať perfekcionizmus pod kontrolu a premeniť ho v dobrú vlastnosť zdravej súťaživosti.

• Pomôžte dieťaťu rozvíjať zdravé sebavedomie. Venujte sa spolu činnostiam, pri ktorých sa váš potomok cíti dobre a ktoré nie sú iba o výsledku. Vyskúšajte dobrovoľníctvo, učte sa spolu nové veci a zoznámte ho s kreatívnou činnosťou. Vďaka aktivitám, pri ktorých nejde o prvenstvo, ale o samotnú činnosť, dieťa získa zdravý pohľad na svoju vlastnú osobnosť.
• Príďte spolu na to, čo môže kontrolovať a čo už nie. Deti potrebujú pochopiť, že nedokážu na jednotku zvládnuť všetko, do čoho sa pustia a nad niektorými vecami jednoducho nemôžu mať kontrolu. Môžu kontrolovať seba, ale už nie učiteľa, ktorý pripravuje testy alebo protihráčov, ktorí môžu byť omnoho lepší a skúsenejší.
• Naučte ich zdravo sa rozprávať so sebou. Tzv. zdravý self-talk môže mať na psychickú pohodu dieťaťa významný vplyv. Je však dôležité odlíšiť sebakritiku od sebasúcitu. Ukážte deťom, že aj vy sa rozprávate sami so sebou a že k sebe v prípade chyby prehovárate láskavo. Napríklad: “Dnes som sa nesústredila a spálila som večeru. Musím vymyslieť niečo iné,” alebo “Zabudla som ísť do banky. Zajtra to napravím.”
• Dávajte pozor na svoje očakávania. Uistite sa, že na svoje dieťa netlačíte a nepožadujete od neho priveľa. Ak je jeho perfekcionizmus podmienený vašimi požiadavkami, znížte svoje nároky.
• Chváľte úsilie, nie iba výsledok. Áno, plný počet bodov z testu si zaslúži pochvalu, ale uznanie prejavte deťom aj vtedy, keď im pár bodov do jednotky chýbalo. Pochváľte deti za usilovné štúdium a vyzdvihnite to, ako láskavo sa správajú ku kamarátom. Uistite ich, ale aj seba, že úspech nie je v živote to najdôležitejšie.
• Nastavte realistické ciele. Porozprávajte sa s deťmi o cieľoch, ktoré túžia dosiahnuť. Ak si dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje dokonalosť, preberte spolu nebezpečenstvá, ktoré so sebou vysoké ciele prinášajú a pokúste sa trochu znížiť ich očakávania. Začnite tým, že si spolu stanovíte realistickejšie ciele.
• Priznajte sa deťom s vlastným zlyhaním. Určite ste aj vy aspoň raz v živote nedosiahli to, po čom ste túžili. Otvorene sa deťom priznajte, že ste nezískali svoju prácu snov alebo že ste kedysi v minulosti nevyhrali vysnívanú cenu. Podeľte sa s nimi o svoje pocity, ktoré ste vtedy prežívali.
• Naučte ich zdravo zvládať zlyhanie. Hoci je neúspech nepríjemný, môžeme ho tolerovať. Naučte svoje dieťa zdravo pristupovať k sklamaniu, odmietnutiu a chybám. Rozhovor s priateľom, písanie denníka alebo maľovanie/kreslenie pomôže deťom vyrovnať sa so zlyhaním a s pocitmi, ktoré prežívajú.

Určitá úroveň perfekcionizmu je prijateľná a nemusí deťom spôsobiť problémy. Všímajte si, ako vaše dieťa reaguje na neúspech, či sa neuzatvára príliš do seba, neodmieta priateľov a či zlyhanie nesprevádzajú prejavy agresivity alebo hlbokého smútku. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, obráťte sa na detského psychológa.