6 min Vreskot, hádzanie sa o zem a vydieranie rodičov. Veľa mamičiek si nerado prizná, že ich malinký anjelik sa občas zmení na diabla. Aj napriek tomu, že sú rodičia niekoľkonásobne väčší a silnejší, často sa ocitnú zahnaní do kúta. Aj takto sa prejavuje obdobie vzdoru medzi 2 – 4 rokom dieťaťa. Ako však určovať deťom hranice a byť pritom dobrým rodičom?
My sme vyrastali v generácii, kde bolo bežné deťom občas naložiť na zadok. Psychológovia aj rodičia dnes už dávno vedia, že vynucovať poslušnosť detí silou neprospieva ich duševnému vývinu. Z takýchto detí môžu vyrásť dospelí, ktorí budú všetko vymáhať silou od ostatných, lebo sa to počas prvých rokov takto naučili. Tiež to môže poškodiť ich vzťah k rodičom.
V úsilí byť lepšími rodičmi, než boli tí naši, zasa vzniká generácia benevoletných rodičov, ktorí radšej obetujú svoje šťastie len pre spokojnosť svojich ratolestí. A takto sa z nich stávajú sluhovia, ktorým deti doslova skáču po hlave. Mnohé mamičky asi nepoteší informácia, že podľa psychologických výskumov sú manipulácie schopné už bábätká. Určovanie hraníc je zdravé pre deti aj pre rodičov. Veď napokon platí, že ak je šťastná mama, je šťastné aj dieťa.
Ustupovaním nič nedosiahnete
Deti veľmi dobre vedia, že najlepší čas na vydieranie je vždy, ak je v blízkosti publikum. Každý z nás pravdepodobne zažil svoje alebo cudzie dieťa v záchvate amoku v obchode. Rodičia vtedy od hanby radšej ustúpia a svojmu malému čertíkovi čokoládu kúpia, na výchovu tam predsa nie je čas. Iné mamičky to riešia bitkou medzi regálmi, ktorá zasa nič nevyrieši. Takýmto situáciám je najlepšie predchádzať a s dieťaťom sa rozprávať. No ak už k tomu dôjde, nesmiete za žiadnu cenu ustúpiť. Ak čokoládku kúpite, vaše dieťa vie, že sa má hodiť o zem, vydržať a výsledok sa dostaví. Ako to celé riešiť?
Psychologička Anette Kast-Zahn vo svojej knihe Ako naučiť deti pravidlám prináša rodičom niekoľko rád, ako skrotiť svojich malých „nerváčikov“. Ak si už naozaj neviete rady, siahnite po knižke, alebo vyskúšajte niekoľko týchto trikov. Anette rodičov v prvom rade upozorňuje, že výchova bez správneho vzoru nefunguje. Ak chcete pokojné dieťa, musíte začať od seba. Venujte dieťaťu pozornosť, lásku a buďte mu vzorom. Keby to bolo také ľahké, však? Niektorým deťom to stačí, iné deti sú komplikovanejšie. Anette má však aj v tomto prípade niekoľko tipov.
Všímajte si pozitíva vášho dieťaťa
Sme ľudia a veľakrát berieme to dobré ako samozrejmosť a to zlé zveličujeme. Všímajte si, i keď je vaše dieťa dobré a spraví niečo milé. Odmeňte ho láskou a vašou pozornosťou. Drobec si všíma všetko a keď vidí, že mu dávate viac pozornosti a lásky, keď je dobré, jednoducho si to zapamätá.
Komunikujte jasne
Deťom treba povedať vždy jasne, čo sa nám nepáči a čo treba zmeniť alebo vylepšiť. Vyjadrujte sa jasne, aby vaše dieťa pochopilo, čo presne od neho chcete. Rodičia sa s deťmi rozprávajú čoraz menej, čo môže byť jedným z dôvodov detských amokov. Denisa, maminka malého Dávidka, sa nervovým záchvatom snaží predchádzať komunikáciou: „Zistila som, že ak sa s dieťaťom dohodneš, obvykle to funguje. On niečo chce, ty nie. Musíš mu to vysvetliť a sľúbiť niečo iné. Ale ten sľub musíš za každú cenu dodržať. S Dadom sa veľa rozprávame o tom, na čo má právo, čo a prečo robíme my ako rodičia... Je to, samozrejme, veľmi náročné a nie vždy dosiahnem cieľ.”
Deťom treba dávať jasné pokyny. Nepáči sa vám, že má v izbičke neporiadok? Kričaním a komentovaním neporiadku veľa nevyriešite, povedzte dieťaťu jasne, že si má upratať izbu. Keď sa vráti celé špinávé, nepovedzte mu: „Pozri sa na seba! Ako si sa takto zababral?” Ale radšej mu povedzte: "Si celý špinavý, utekaj sa umyť.”
Keď slová nestačia, prichádzajú činy
Na deti však slová niekedy nestačia, preto treba pristúpiť k trestom. Varechu, mucholapku ani remeň na ne nepotrebujete. Deti netrestajte fyzicky, naopak, potrestajte ich tak, aby si to zapamätali. Ak si váš drobec nechce ani za svet upratať hračky a neurobí tak do určeného časového limitu, tak ich pozbierajte a uložte ich tak, aby sa s nimi vaše dieťa nemohlo hrať. Ak nechce jesť a vymýšľa, tak mu po určitom čase zoberte tanier a na najbližšie jedlo si bude musieť počkať.
Pravidlá dodržiavajú všetci
Nastavte si rodinné pravidlá, ktoré sa budú za každú cenu dodržiavať. Neplatia však len pre deti, ale aj pre rodičov. Sami zhodnoťte, kde sú najväčšie slabiny vášho diťaťa v správaní a kde sú vaše. Vy budete mať evidenciu o vlastnom progrese a pre vášho drobca môžete vytvoriť obrázkové pravidlá, vďaka ktorým sa naučí správať sa lepšie.
Vaše dieťa vás bude ľúbiť, aj keď nedostane, čo chce
Mnoho rodičov deťom ustupuje zo strachu, že ich dieťa bude nenávidieť. Vedzte, že váš drobec už mal alebo bude mať v živote momenty, keď vás bude naozaj nenávidieť. Nechcete mu kúpiť cukríky, nedovolíte mu skočiť z balkóna alebo ho v trinástich nepustíte na diskotéku. Sú to však len momenty. Vaše dieťa vás vníma komplexne, nie ako toho zlého človeka, ktorý mu nedovolil vážne si ublížiť.
Spisovateľ Pavel Hirax Baričák sa vo svojom treťom Šlabikári šťastia venuje vzťahom rodičov a detí. V kapitole o určovaní hraníc krásne popisuje, ako sa sám učil, prečo sú pravidlá a hranice dôležité. Kým najskôr hlásal, že dieťaťu je potrebné dávať bezpodmienečnú lásku, časom si uvedomil, že s ním jeho malá princezná tak trošičku manipuluje a neposlúcha ho. „Naučte sa byť v dôležitých záležitostiach neústupní. Deti dodržiavaním pravidiel preberajú určitú mieru zodpovednosti za svoje konanie. Ak sa vám to podarí dosiahnuť bez príkazov, ale skôr nepriamo, teda hrou, veselosťou, prirodzene, o to lepšie. Jedine dodržujte pravidlo, že požiadavky, ktoré na dieťa kladiete, by mali byť podmienené stupňom jeho vývoja.”
Aké výchovné metódy uplatňujete doma? Ste šéfom vy alebo vaše deti? Podeľte sa s nami v komentároch.
