5 rád, ktoré pomôžu citlivým deťom zvládať náročné časy

Citlivosť je krásna vlastnosť, ktorá človeku počas života mnohokrát pomôže, ale môže byť tiež prekážkou. Najmä v detskom veku je z pohľadu rovesníkov citlivosť považovaná za slabosť a deti, ktoré sú citlivejšie, vnímajú inak aj náročné situácie, v ktorých sa počas vývoja ocitnú. Ako im pomôcť zvládnuť neľahké časy a pomôcť im vyrovnať sa so svojimi pocitmi?

Vedeli ste, že až 33% svetovej populácie tvoria veľmi citliví ľudia? Tí sú počas života často premožení emocionálnymi aj fyzickými podnetmi a z pohľadu “bežného” človeka mnohé situácie prežívajú až príliš intenzívne. Zrýchlené dýchanie, slzy na krajíčku, žalúdočné problémy, ale aj iné fyziologické prejavy môžu byť aj u vášho dieťaťa symptómom precitlivenosti.

Hneď na začiatku však treba poznamenať, že citlivosť je vlastnosť, ktorá má mnoho výhod. Vedie k empatii, sebauvedomeniu aj kreativite. Kým však dieťa dospeje do štádia, kedy bude svoju citlivosť vnímať ako dar, musí prejsť dlhú cestu, na ktorej potrebuje pomoc a podporu rodičov. Prečítajte si niekoľko jednoduchých rád, ktoré pomôžu vašim deťom (ale aj vám) orientovať sa v náročnom, hlučnom svete.

Nezľahčujte ich pocity

Citlivé deti majú veľmi často pocit, že ich emocionálne reakcie sú neprimerané, a to najmä preto, že ich rodičia, rovesníci, ale aj učitelia zľahčujú, zavrhujú a nechápu ich. Tá najcennejšia vec z pohľadu citlivého dieťaťa je tá, že ako rodič ich pocity prijmete, čím v istom zmysle potvrdíte ich platnosť. Nemusíte sa za každú cenu pokúšať vyriešiť problém, ktorý ich trápi, v mnohých prípadoch stačí, ak sa s deťmi otvorene porozprávate o tom, čo prežívajú.

Namiesto kladenia otázok (Prečo sa toho tak bojíš? Prečo si myslíš, že ťa nikto nemá rád? Prečo ti to dnes nevyšlo?) potvrďte ich pocity (Dnes to muselo byť ťažké. Je smutné, že ti niečo také spolužiak povedal. Nehanbi sa za to, že sa bojíš, aj ja sa občas niečoho bojím). Touto technikou naštartujete u detí proces zvládania náročných situácií, spoločný rozhovor ich upokojí a postupne sa naučia, že citlivosť naozaj nie je na škodu.

Veľmi kľúčové je neignorovať pocity detí a nezľahčovať ich. Ak si deti v útlom veku nevyvinú akési nástroje na zvládanie náročných situácií, v puberte a dospelosti môžu v takých prípadoch inklinovať k menej zdravým a nežiaducim riešeniam. Dajte deťom najavo, že sa na vás môžu v ťažkých časoch kedykoľvek obrátiť a odkrývajte pred nimi aj svoje vlastné pocity.

Nevyhýbajte sa pomenovaniu pocitov

Identifikácia a pomenovanie pocitov môže deťom výrazne pomôcť regulovať ich emocionálne prežívanie. Naučte deti slová, ktorými pomenujú svoje pocity a vytvárajte si s deťmi modelové situácie, v ktorých bude tieto pocity vyjadrovať spolu s nimi. Ak vidíte, že vaše dieťa sa uzatvára do seba a prestáva komunikovať, skúste sa zamyslieť nad tým, čo mohlo vyvolať toto konanie. Možno ide o na prvý pohľad maličkosť, zmenu rutiny, ktorú však dieťa prežíva ťažko. Je zvyknuté jesť na raňajky kúsok chleba, ale vy ste mu dnes dali bagetu? Aj to môže viesť k precitlivenej reakcii, na ktorú treba zareagovať a priamo sa dieťaťa opýtať, či je toto ten problém.

Menšie deti sa môžu hanbiť alebo nemusia vedieť, ako pocity vyjadriť verbálne. Pri nich môžete využiť neverbálne spôsoby komunikácie, napríklad ilustrované kartičky s pocitmi, detské knižky, alebo jednoduché kresby tváričiek znázorňujúcich základné pocity. Môžete tiež deťom klásť otázky, na ktoré stačia jednoduché odpovede typu “áno”, “nie”, “možno” alebo “neviem”. Na prvý pohľad sa to zdá ako málo, ale správne položené otázky vás nakoniec privedú k jadru problému.

Pripravte sa na všetko

Citlivé deti vyhľadávajú rutinu, pretože presne vedia, čo môžu očakávať. Je váš prváčik vystrašený z prvého dňa v škole a vy neviete, ako ho upokojiť? Spojte sa s jeho budúcou pani učiteľkou a poproste ju o prehliadku priestorov, v ktorých bude žiak tráviť väčšinu času. Dieťa sa oboznámi s novým prostredím a pred nástupom do školy bude lepšie pripravené na to, čo ho čaká.

Mnohé citlivé deti sa nerady zoznamujú s rovesníkmi, pretože sa obávajú ich reakcie a toho, čo si o nich myslia iní ľudia. Tento strach dáva zabrať aj dospelým ľuďom. Ak sa vaše dieťa ocitne v takejto situácii, pomôžu dychové cvičenia alebo jemné motorické pohyby, napríklad hra s plastelínou či stláčanie mäkkej penovej loptičky. S názorom druhých sa v živote stretne každý, ale názory, ktoré sa týkajú priamo vlastnej osoby, si dieťa zapamätá. Skúste deťom vštepovať, že to, čo si o nich myslia ostatní, je problém tých druhých a nie vášho dieťaťa.

Vytvorte bezpečné priestory a hranice

Citlivé deti prijímajú zo svojho okolia viac informácií, ktoré si zároveň viac pripúšťajú a analyzujú ich. Z tohto dôvodu je dôležité vytvoriť pre deti doma bezpečné miesta a stanoviť isté hranice. Čerpá vaše dieťa nové informácie spôsobujúce mu úzkosť z internetu? Vyhraďte doma miesto, kde bude zakázané používanie mobilu aj notebooku a ak bude tým miestom napríklad obývačka, v prítomnosti dieťaťa tam nezapínajte ani správy. Dohodnite sa s deťmi na tom, že si v stanovený denný čas pozriete novinky zo sveta spolu, ale mimo toho času sa budete venovať niečomu inému.

Prehnane citlivé reakcie môže spôsobiť aj množstvo podnetov, ktorým sú deti počas dňa vystavené. Neplánujte deťom na jeden deň príliš veľa aktivít, pretože to môže v závere dňa vyústiť do problémov so spánkom. Ak viete, že vaše dieťa čaká športový krúžok alebo dokonca zápas, neplánujte na ten istý večer rodinnú oslavu. Deti si potrebujú oddýchnuť, načerpať energiu a dať svojim pocitom priestor na spracovanie. Ak budú deti (nielen tie citlivé) vyťažené počas dňa na 110% percent, nebudú mať čas vyrovnať sa so svojimi emóciami a tie ich môžu nakoniec premôcť.

Pracujte na disciplíne

Citlivé deti si veľmi silno uvedomujú pokrytectvo a morálku a v mnohých situáciách sa pýtajú, či je to spravodlivé, prečo je to tak a prečo sa niekto zachoval tak, ako sa zachoval. Tieto vlastnosti však idú ruka v ruka aj so sebakritikou, ktorá nie je vždy na mieste a z pohľadu rodiča môže byť prehnaná. Sebakritike treba teda prispôsobiť aj prípadné tresty a myslieť na to, že za svoje chyby a zlyhania sa citlivé dieťa potrestá aj samo. Chcete dieťaťu zakázať tablet? Nehovorte mu, že mu ho beriete preto, lebo je zlé dieťa. Skúste to inak: “Tablet ti vrátim, keď si dokončíš domáce úlohy. Tablet dostaneš späť, keď splníš svoj sľub a dôkladne si upraceš izbu.”

Každá kritika, trest alebo negatívna poznámka sa do emocionálnych spomienok citlivých detí zapíše oveľa hlbšie a pretrvá v ich mysliach celé roky. Obzvlášť nebezpečný je pocit hanby, ktorý môže u detí spôsobiť blok a odradiť ich od mnohých činností, v ktorých sa im darilo. Citlivé deti preciťujú všetky pocity naplno a hanbu zrejme ešte o niečo viac. Ak potrebujete svoje dieťa za niečo pokarhať alebo potrestať, nerobte tak na verejnosti a už vôbec nie pred spolužiakmi a rovesníkmi. Radšej sa s ním porozprávajte a dajte mu šancu svoje správanie napraviť.

Citlivosť nie je vôbec zlá vlastnosť, skôr nepochopená. Pomôžte svojim citlivým deťom naučiť sa pracovať s emóciami a buďte im v ťažkých časoch oporou. Vďaka tomu z nich vyrastú ľudia, ktorí budú svojou citlivou povahou pomáhať iným.