Prečo je čítanie kníh s deťmi dôležité?

Možno si aj vy sami v mysli vybavíte scénu, keď vám mama či otec čítali pred spaním rozprávky. Namiesto sledovania televízie, ťukania do tabletu alebo kontrolovania mobilu boli posledným zážitkom príbehy Pipi Dlhej Pančuchy, Alenky v krajine zázrakov či Petra Pana. Posledné prieskumy varujú, že dnešní rodičia čítajú svojim ratolestiam žalostne málo. Pritom spoločné trávenie času nad knihou nie je len krátením dlhej chvíle pred spaním, ale má veľký dosah na gramotnosť a neskoršiu schopnosť dieťaťa rýchlo sa učiť.

Chcete vedieť, čo si o tejto otázke myslia spisovateľky, ktoré stvorili najznámejšie rozprávkové postavy na svete? „Najlepší spôsob, ako deťom pomôcť, aby nadobudli radosť z čítania, je čítať im úplne od raného detstva. Ja do posledného dychu neprestanem tvrdiť, že čítanie rozprávok pred spaním je nesmierne dôležité,“ nechala sa počuť autorka Harryho Pottera, J. K. Rowlingová.

Rovnaký názor má aj ďalšia svetoznáma detská spisovateľka, autorka nesmrteľnej Pipi Dlhej Pančuchy, Astrid Lindgrenová, ktorá ešte v roku 1956 povedala: „Detstvo bez kníh – to nie je žiadne detstvo. To je, akoby vám odopreli prístup na magické miesto, kde môžete zažiť tú najneobyčajnejšiu radosť na svete.“

Deťom čítame stále menej

Fakt, že súčasní rodičia trávia čítaním kníh deťom naozaj málo času, potvrdil aj prieskum slovenskej agentúry TNS Slovakia, ktorý zverejnila v marci 2016. Výsledky ukázali, že viac ako tretina rodičov (36 %) s deťmi vo veku 2 – 8 rokov tejto aktivite nevenuje žiadnu pozornosť, alebo si s nimi číta len príležitostne, a len menej ako polovica (45 %) im číta rozprávky viackrát do týždňa alebo každý deň. Prieskum však poukázal aj na to, že s nástupom do školy, čiže od veku 7 – 8 rokov, už väčšina rodičov od tejto aktivity upúšťa úplne.

Príliš veľa pracujeme

Zaujímavý prieskum podnikla v roku 2015 aj dánska spoločnosť TomTom, ktorá hľadala spôsob, ako zdôrazniť potrebu jej GPS navigácií, upozorňujúcich na zápchy v meste. Chcela dokázať, že rodičia premárnia príliš veľa času v nekonečných kolónach, ktoré predlžujú cestu z práce domov a oberajú ich tak o ich drahocenný čas s deťmi.

Spoločnosť si nechala vypracovať analýzu, ktorá potvrdila, že čas na rozprávku si v dnešnej dobe nájde čoraz menej rodičov. Pritom priemerný čas strávený pri knihe s najmenšími je podľa prieskumu len 16 minút. Len 8 % rodičov uviedlo, že sa čítaniu s deťmi venuje pravidelne.

Viac ako polovica rodičov na druhej strane priznala, že deťom číta len na požiadanie. A prečo väčšina z nich rozprávky pred spaním zanedbáva? Až 36 % uviedlo ako dôvod dlhý pracovný čas, zatiaľ čo 26 % sa sťažovalo na zdĺhavé presuny mestom. Nech boli pohnútky spoločnosti pri zadávaní prieskumu akékoľvek, podarilo sa jej zistiť zaujímavé skutočnosti a upozorniť na veľkú medzeru v živote súčasných detičiek. A nielen to. Aktívne čítajúci rodičia v prieskume prezradili, že čas pri rozprávke s deťmi má dobrý vplyv aj na nich samotných – berú to ako relax a dobrý prostriedok na odbúranie stresu.

Pri čítaní sa dejú veľké veci

Pediatri aj učitelia vám potvrdia, že knihy hrajú vo vývoji dieťaťa nezastupiteľnú rolu. Keď rodičia čítajú deťom rozprávky, formuje to správanie ich ratolestí, aj celkové spracovávanie podnetov a ich využitie v praxi. Zlepšuje sa im slovná zásoba, sú sčítanejšie a vedia sa aj lepšie sústrediť, keď im niekto niečo hovorí.

Tzipi Horowitz-Kraus, programová riaditeľka Vedeckého centra pre sčítanosť a gramotnosť v americkom Cincinnati, v tejto súvislosti prišla so zaujímavým výskumom, v ktorom deti vo veku 3 – 5 rokov počas počúvania rozprávok podrobila testu funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).

Výskum ukázal, že čítanie ovplyvňuje mozgovú aktivitu detí. Pri počúvaní príbehu sa zmobilizovali viaceré oblasti ľavej hemisféry. Práve tieto časti mozgu zodpovedajú za funkčnosť pamäte a schopnosť človeka porozumieť významu slov a predstavám. Keď si autorka štúdie porovnala informácie od rodičov a výsledky testu, zistila, že mozgová aktivita bola dokonca ešte vyššia u detí, ktoré boli z domu navyknuté na čítanie kníh. „Čím viac vašim maličkým čítate, tým viac pomáhate neurónom v týchto častiach mozgu rásť a vzájomne sa prepájať, takže aj čítanie im v budúcnosti pôjde ľahšie,“ hovorí expertka.

Niektorí pediatri odporúčajú, aby ste detičkám čítali nahlas už od narodenia. „Mozog sa totiž najviac rozvíja v období od narodenia až do veku šiestich rokov. Čím viac je vystavovaný novým impulzom, tým viac sa obohacujú mozgové prepojenia, ktoré súvisia so sociálnymi schopnosťami a učením,“ dodáva Tzipi Horowitz-Kraus. Jednoducho povedané, deti, ktoré si s rodičmi čítajú rozprávky, vedia napríklad ľahšie spájať slová do viet, rozumejú ich významu a lepšie sa vyjadrujú, preto im neskôr aj samotné učenie ide ľahšie.

5 ďalších výhod čítania

Nemožno však zabúdať ani na ostatné pozitívne stránky, ktoré čítanie rozprávok našim najmenším prináša:

• V prvom rade prospieva vášmu vzťahu s dieťaťom. Neberte čas strávený pri knihe ako povinnosť, ktorú máte na programe dňa, ale ako vzácny okamih, ktorý patrí jedine vám.
• Dieťa nemusí poznať písmenká, učí sa však načúvať zvukom jednotlivých hlások a rozširuje si svoju slovnú zásobu. Možno ste postrehli, že drobci často čítanie „napodobňujú“. Naučia sa, kedy treba otočiť stránku, aby rozprávka mohla pokračovať. Podľa odborníkov je to dôležitá aktivita, ktorá vytvára základ pre rozvoj gramotnosti.
• Váš drobček sa učí, ako knihy čítať. Zdá sa vám to smiešne? Ani sa nečudujeme, my dospelí si totiž vôbec neuvedomujeme, že dieťa nemá žiadnu vrodenú danosť čítať knihu spredu dozadu a samotný text zľava doprava. Nevie ani to, že text je samostatná časť stránky a má inú funkciu než obrázky. To si postupne osvojuje až čítaním knihy s rodičom.
• Príbehy a rozprávky ponúkajú deťom návody, ako sa zachovať v určitých situáciách, pomáhajú im rozlišovať medzi dobrom a zlom, vytvárajú v ich podvedomí základné pravidlá správania. Budujú v nich tiež schopnosť vyvodzovať úsudok, rozmýšľať logicky, či rozoznať príčinu od následku. To im, samozrejme, neskôr pomôže správne interpretovať informácie, ktoré dostali.
• V neposlednom rade si deti počúvaním rozprávok vytvárajú vzťah ku knihám a rozvíjajú si vlastnú predstavivosť. Mnoho príbehov je síce ilustrovaných, ale nejde o pohyblivé obrázky, takže veľkú časť scén si musia vaši anjelici jednoducho domyslieť.

Oteckovia sú v čítaní majstri

A ešte jedna zaujímavá skutočnosť na záver. Zo spomenutého slovenského prieskumu o čítaní kníh vyplynulo, že čas na rozprávku pred spaním si nájdu skôr mamy (28 %) než otcovia (10 %). Pritom otcovia vraj vedia zážitok z príbehu sprostredkovať oveľa lepšie. Ako v rámci prieskumu uviedol klinický psychológ a psychoterapeut Gabriel Hrustič, otcovia majú vo zvyku čítať akčnejšie, dramatickejšie, vnášať do čítania viac humoru a vysvetľovať deťom komplikovanejšie situácie. V porovnaní s mamičkami tiež nepoužívajú toľko maznavých či skomolených detských výrazov, preto dokážu lepšie rozvíjať slovnú zásobu svojich ratolestí.

Ak ste teda čítanie s deťmi doteraz zanedbávali, poponáhľajte sa do kníhkupectva alebo do knižnice a neskôr sa vám vaši maličkí určite poďakujú. Niekoľko pekných príbehov s mackami z nášho hračkárstva nájdete aj na blogu. Prípadne sa s nami podeľte o svoje skúsenosti. Aké detské knihy zmenili život vám alebo vašim ratolestiam? :-)