6 min Prehnané reakcie ratolestí na rodičovské napomenutie či zákaz, často spojené s krikom, plačom, zlostnými rečami či odmietavými gestami, môžu byť bežnými prejavmi vzdoru, s ktorými by si mal rodič vedieť poradiť. Problém nastáva, ak sú takéto výstupy na dennom poriadku a dospelí nad nimi strácajú kontrolu. Často sú ich prameňom chyby vo výchove, ktoré umožňujú najmenším členom domácnosti prebrať velenie.
Existuje múdre budhistické príslovie, ktoré hovorí: „S dieťaťom jednaj do jedného roka ako s princom, do dvanástich ako s otrokom a od dvanástich ako s priateľom.“ Niektorí rodičia však akosi zabúdajú na stanovenie pomyselných mantinelov, a tak majú odrazu namiesto slušne vychovaných ratolestí len rozmaznané princezné a neposlušných princov. Takéto deti majú veľa spoločných znakov:
- úplne ignorujú zákazy a príkazy;
- nevyjadrujú voči rodičom žiadny rešpekt;
- svoje si presadzujú agresívne – krikom, silou či odmietaním jedla;
- nevedia sa podeliť o veci s druhými;
- často lipnú na určitých rituáloch;
- nevedia poďakovať ani poprosiť;
- neznesú porážku.
Z rodiča, ktorého pôvodnou rolou je byť dieťaťu životným učiteľom a radcom, sa odrazu stáva vyjednávač, usilujúci sa donútiť malého nespratníka k tomu, aby poslúchal. Avšak, v mnohých prípadoch neúspešne. Ak sa teda chcete vyhnúť podobným problémom, mali by ste vedieť, kde robíte zásadné chyby vo výchove.
Dávate deťom prvé a posledné
Jednou z rodičovských rolí je, samozrejme, sa o svoje poklady postarať a poskytnúť im nielen strechu nad hlavou, ale aj teplo domova. Kupovať drobcom každú maličkosť a stopercentne im vo všetkom vyhovieť však smeruje len k tomu, že materiálne veci aj láskavosti budú považovať za samozrejmosť a čo je horšie, budú prejavy štedrosti očakávať aj od ostatných.
Často sa stáva, že rodičia v snahe „neobmedzovať“ svojho anjelika nefiltrujú, čo je preňho dobré alebo zlé. Dovolia dieťaťu robiť čokoľvek, či hrať sa s čímkoľvek, vrátane drahého tabletu alebo smartphonu. Malí maznáčikovia jedia, na čo majú práve chuť, a v televízii bez okolkov pozerajú programy pre dospelých.
Dieťa však potrebuje hranice z hľadiska svojho správneho vývinu, a to fyzického i duševného, pretože samo ešte nedokáže zhodnotiť, čo je preň prospešné, čo je správne a vhodné, a nevie ani rozumne posúdiť informácie, ktoré sa k nemu dostávajú.
Všetko robíte namiesto svojich detí
Hoci si rodič s horou rozhádzaných hračiek aj so špinavými riadmi poradí ľahšie a rýchlejšie, nie je dobré, ak sa takýto poriadok vecí stane rutinou. Práve naopak, svojmu potomkovi tým iba škodí. Ak sa totiž deťom, navyknutým na takýto „servis“, niekto pokúsi ukrojiť z ich vlastného pohodlia, je logické, že nastane vzdor.
Najmenších treba pripraviť na budúci život, v ktorom sa budú svetom pretĺkať osamote. Aj z toho dôvodu ich majú rodičia postupne viesť k väčšej nezávislosti a nechať ich popasovať sa s problémami a úlohami bez pomoci. Ideálne je, ak im zveríte určité činnosti, napríklad niektoré domáce práce. Musia sa naučiť, že odmena prichádza až po splnení povinností.
Ospravedlňujete ich zlé správanie
Je obrovskou chybou hovoriť: „Veď sú to len deti. Veď z toho vyrastú.“ Veľký omyl! Vek nikdy nesmie byť výhovorkou, ktorou budete zmetať všetky prejavy zlého správania vašej ratolesti pod koberec. Rodičia sa za vystupovanie svojich problémových potomkov neraz hanbia, najmä, ak k takýmto scénkam a náhlym výbuchom dochádza na verejnosti. Zľahčovaním vlastne ospravedlňujú samých seba za to, že výchovu nezvládli.
Tolerujete, že deti voči vám nemajú rešpekt
Iste, že v malom človiečikovi treba rozvíjať schopnosť vyjadriť vlastný názor. Lenže čo z toho, keď dieťa prestane brať do úvahy vašu autoritu? Drobci sú veľkí manipulátori a ak im dovolíte vysloviť voči vám čo len jednu nadávku, nevyargumentujete s nimi žiadnu výčitku, ktorú voči vám vznesú, alebo budete potichu tolerovať ich nevšímavosť voči vašim otázkam, môžete si byť istí, že ich ignorancia sa bude iba stupňovať – nielenže stratíte vážnosť v ich očiach vy sami, ale podobný vzorec správania prenesú aj na ďalšie osoby, ako sú starí rodičia, učitelia či susedia.
Nemáte spoločné aktivity s deťmi
Ak už ste na svet priviedli potomkov, mali by ste fungovať ako rodina. Spolu s deťmi tvoríte organický celok, svoj čas by ste teda nemali tráviť oddelene. Ak svojich najmenších neustále od seba odháňate, aby ste mali pohodu pri upratovaní, varení alebo vlastných aktivitách, prispievate tak k tomu, že vaša ratolesť si bude vašu pozornosť vynucovať iným spôsobom – oveľa nápadnejšie a agresívnejšie. Hra, naopak, obohacuje jednu aj druhú stranu. Keď budete s deťmi tráviť viac času, budete mať zároveň príležitosť lepšie im vysvetliť množstvo vecí, ktorým ešte nerozumejú, a pochopiť ich nazeranie na svet.
Dávate deťom zlý príklad
Nenadarmo sa hovorí, že začať s nápravou treba vždy od seba. Deti sú skvelí pozorovatelia a ešte lepší imitátori. Správanie svojich rodičov napodobňujú preto, lebo sú dlho ich jedinými vzormi. Ak dá rodič svojmu drobcovi sľub, mal by ho teda dodržať. Ak ho totiž nesplní, dieťa si to vysvetlí po svojom – že záväzky voči druhým možno bez problémov obísť.
Rovnako to funguje s krikom. Ak si neviete vlastnú autoritu presadiť prirodzene, zvýšený hlas vám nepomôže. Skôr naopak, na dieťa vtedy pôsobíte bezmocne, veľakrát až smiešne, takže nabudúce bude presne vedieť, ako vás vyviesť z rovnováhy. Navyše, vy sami budete mať zlý pocit z toho, že ste nad sebou stratili kontrolu.
Nie ste vo svojich rozhodnutiach dôslední
Ak poviete dieťaťu, že má ísť spať o ôsmej, alebo mu za nesplnenú úlohu dáte „domáce väzenie“, treba zakaždým trvať na svojom. Ústupky voči najmenším v zásadných veciach sú ďalšou veľkou chybou, pretože takto si drobci iba rozširujú hranice vlastnej moci. Deti sú istým spôsobom prefíkané a vedia, že ak ste raz poľavili, bude to fungovať aj nabudúce.
Ak vám dieťa povie, že sa už nechce venovať nejakej činnosti, spýtajte sa ho na dôvod. Ak je to tým, že ho daná aktivita naozaj nebaví a chcelo by sa venovať niečomu inému, dajte mu šancu na zmenu. Jedinou pohnútkou však v mnohých prípadoch býva iba obyčajná lenivosť alebo snaha uniknúť od povinností.
Zapamätajte si, že dôslednosť je v rodičovskej výchove nesmierne dôležitá. Hoci obmedzenia sa môžu zdať v očiach najmenších útokom na ich vlastnú slobodu a voľnosť, sú kľúčové preto, aby ich ochránili v prvých rokoch života.
