Kedy je správny čas zbaviť sa plienok?

Ach, tie plienky! Po narodení bábätka chvíľu trvá, kým si na ne zvykneme, a neskôr sa nevieme dočkať, kedy sa ich konečne zbavíme. Deti nám tento proces vôbec neuľahčújú. No a do toho prídu ešte naši rodičia a známi, ktorí o našich deťoch vedia viac než my, a tak sa odnaúčanie od plienok stáva ešte viac frustrujúce a stresujúce. Milí rodičia, každé dieťatko je iné a ak je kamarátkina Sárka na nočníku a váš Peťko ešte nie, nestresujte sa. Všetko má svoj čas.

Vaše dieťatko musí na nočník vyzrieť

Deti sa väčšinou naučia chodiť na nočník medzi 2,5 – 3 rokmi. Samozrejme, niektoré deti sú šikovnejšie a iným to zasa trvá trošičku dlhšie. V priemere sú dievčatká pripravené skôr než chlapci, no je to individuálne. Deti si už v období okolo 18 mesiacov začínajú uvedomovať, že cikajú a kakajú. No ešte približne rok to nevedia dopredu odhadnúť a chvíľku vydržať. Tréningom na nočník sa to však postupne naučia. Správny čas na nočník dokážete odpozorovať aj podľa správania dieťaťa. Dobrý znak je, ak sa vytratí do inej izby, alebo sa schová, kým kaká, ako aj to, ak vám o tom príde povedať. Ani batoľatám plná plienka nie je veľmi príjemná. 

Správny čas na nočník sa môže prejavovať aj takto:

• dieťatko pozná slovíčka “kakať” a “cikať” a rozumie aj ich významu,
• stolica je pevná a pravidelná,
• po krátkom spánku sa budí so suchou plienkou,
• pri potrebe sa vytratí do druhej izby, alebo sa schová,
• necíti sa príjemne v plnej plienke.

S nácvikom na nočník môžete už od 18 mesiacov alebo dokonca ešte skôr. Niektoré maminy už s novorodeniatkami praktikujú napríklad bezplienkovú metódu, vďaka ktorej by sa mali naučiť na nočník rýchlejšie. Ak ste bezplienkovú metódu neriešili, nevadí. Váš drobec sa od plienky odnaučí, treba vám však trpezlivosť.

Bez zahanbovania a trpezlivo

Asi každá z nás počula dobre mienenú radu deťom od starších ľudí: „Ale ty ešte nosíš plienku? Také veľké dievča? Ale veď to je hanba.“ Takéto komentáre, vyhrážanie, krik, usádzanie dieťaťa na nočník nasilu mu však nepomôžu. Práve naopak, môžete ho tým zbytočne vydesiť. Ako by ste sa cítili vy, keby vás niekto priamo zahanboval? Prečo by to malo byť teda príjemné dieťaťu? 

Zbavovanie sa plienok je dlhý proces. Drobcovi budete dookola ukazovať, ako si na nočník sadne a slová „kakať“ a „cikať“ budú vo vašej domácnosti dlhodobo najpoužívanejšie. Navyše sa budete cítiť ako papagáj, ktorý neustále opakuje: „A nechceš cikať? Poď ideme sa vycikať.“

Deti sa najlepšie učia napodobňovaním

Asi ste si už všimli, že váš drobec napodobňuje všetko. Starší súrodenci by mali ísť drobčekovi príkladom. Ukážte svojim deťom, že aj vy používate WC a je to úplne prirodzené. Vyberte sa spolu na WC a spoločne splachujte. Znázorňovať potrebu môžete aj pomocou hračiek. Bábiky, mackovia a iní plyšoví kamaratí musia predsa tiež kakať a cikať. Deti to takto ľahšie pochopia a postupne zavedú do praxe.

Ako sa zbaviť plienok a začať chodiť na nočník?

Detskí lekári aj psychológovia odporúčajú niekoľko zásad, ktoré je dobré dodržať pri tomto prechode:

• Dieťa začínate učiť na nočník počas stabilného obdobia. Teda nie počas cestovania, sťahovania alebo iných mierne stresujúcich okolností. Vaše dieťa potrebuje istotu prostredia, ktoré dobre pozná.
• Nočník by mal byť vždy po ruke a vždy ho ukladajte na to isté miesto. Keď sa nepoužíva, môžete doň položiť bábiku alebo inú hračku, ktorá doň zatiaľ ciká.
• Na nočník učte deti pomaly a postupne. Nenúťte drobca na ňom sedieť, ak nechce alebo sa ho bojí. Dajte dieťaťu priestor, aby ho začalo používať postupne samo. Ak nočník nezaberá, môžete vyskúšať toaletu s redukciou.
• Neprejavujte hnev ani sklamanie z nevydareného pokusu. Áno, je to frustrujúce, ale svojej ratolesti takýmto správaním určite nepomôžete.
• Podporujte svoje deti, pochváľte ich, ak sa im to podarí.
• Obliekajte svoje deti do pohodlného oblečenia, ktoré si ľahko pred potrebou stiahnu dole. Napríklad tepláky na gumičku.
• Ak už začnete používať nočník, prestaňte s plienkami. Nepoužívajte ich ani len pre istotu. Do postieľky dajte radšej nepremokavú plachtu a na výlety so sebou zoberte cestovný nočník.

Dobré rady od mamičiek

Zuzka, mamička malej Dorotky, svoju dcérku vždy po použití nočníka chváli. „S manželom sme sa zhodli na tom, že najlepšia motivácia je pochvala. Keď sa Dorka vyciká alebo vykaká, zatlieskame jej a zakričíme bravó. Dokonca aj naši príbuzní a priatelia sa k potlesku pridajú. Dorka je na seba taká pyšná, že plný nočník ukazuje všetkým. No a na plienky sme už aj zabudli.“

Katka, mamička trojročného Patrika, si pomáha zvukmi aj hračkami. „Malé detičky ešte rozprávať poriadne nevedia, preto sme sa rozhodli pre zvuky, ktoré dokážu napodobniť. Najskôr sme na nočník dávali Paťkovho macka a hovorili tsssssss, keď akože cikal. Následne sme tssss vyslovovali vždy, keď sme sa Paťka pýtali, či chce cikať. Postupne si na to zvykol a sám sa prostredníctvom tssss pýtal na nočník.“

Jarka svojho malého Jakubka pozorovala a hľadala signály. „Poznám svoje dieťa a už od narodenia viem, ako vyzerá jeho tvárička, keď kaká. Začala som ho viac sledovať a keď som videla, že tvárička červená, šup tepláčiky dole a na nočník. Netrvalo dlho, možno len týždeň, kým sa začal na nočník pýtať sám.“

Milí rodičia, máte nejaký tip, ako odnaučiť deti od plienok, ktorý fungoval vám? Podeľte sa s nami v komentároch a pomôžte ostatným rodičom, ktorých detičky od nočníka utekajú.